V článku sa dozviete:

• ako vybrať trvalky podľa prostredia, v ktorom sa im darí,

• aké sú správne rozostupy pri sadení trvaliek,

• prečo nerobiť z trvaliek solitérov,

• akú pôdu a živiny potrebujú trvalky,

• prečo nezabúdať na oporu pre veľkokveté trvalky,

• ako si správne nakombinovať jednotlivé druhy kvetov.

Záhradkári dobre vedia, že najlepším spôsobom, ako si záhradu okrášliť farbami, je výsadba trvaliek. Trvalky sú viacročné nedrevnaté rastliny, označované aj ako „vytrvalé byliny“. Behom svojho života obvykle niekoľko sezón kvitnú a majú aj semená. Ako ich pestovať, aby nám prinášali radosť?

1. Vyberajte trvalky podľa prostredia, nie podľa vzhľadu

Základnou chybou, ktorú mnoho pestovateľov robí, je, že vysádzajú to, čo sa im páči, ale nie to, čomu sa bude v ich záhradách dariť. Pri návštevách záhradných centier sme vystavení veľkému tlaku, je to pastva pre oči. Všetko je v nich krásne rozkvitnuté a my si povieme: „To sa mi páči, to chcem mať doma!“ Prvým krokom k úspechu je však zistiť, aké slnečné a poveternostné podmienky naša záhrada ponúka a aká je jej orientácia na svetové strany. Potom môžeme hľadať rastlinky, ktorým takéto prostredie vyhovuje.

Najobľúbenejšie sú trvalky, ktoré môžu kvitnúť niekoľko rokov a skrášliť tak náš exteriér na dlhú dobu. „Dnes máme k dispozícii veľa portálov a e-shopov, kde si vieme nájsť správne trvalky podľa požadovaných podmienok. Môžeme si zadať napríklad, že vyhľadávame kvety do suchej slnečnej záhrady a odfiltrovať si vhodné druhy. Potom môžeme kombinovať rastliny z tej skupiny,“ radí záhradná architektka Janka Bieliková. Ako ďalej dodáva, do záhonu v tieni netreba zbytočne dávať kvety, ktoré patria na slnko, budú pre nás potom sklamaním. Naopak, podmienky v polotieni, napríklad pod ovocnými stromami, môžu vyhovovať rastlinám z rôznych skupín.

^{Trvalky v tieni. Zdroj: Janka Bieliková}

2. Udržujte správne rozstupy medzi trvalkami

Ďalšou chybou, ktorú môžeme často vidieť, je, že záhradkári vysádzajú kvety veľmi nahusto alebo na riedko. Keď do záhonu sadíme maličké priesady, môže sa nám zdať, že by sa tam ešte niečo zmestilo. Treba si však uvedomiť, že každá rastlina má v dospelosti určitú šírku a výšku, informáciu o jej vlastnostiach a „schopnostiach“ nájdeme na balení semienok alebo pri nákupe priesad. Podľa toho ju potom musíme umiestniť do záhonu. „Najlepšie je to určiť nakreslením kružnice. Ak má mať rastlina šírku 50 cm, treba si nakresliť 2 kružnice s priemerom 50 cm a kde sa dotknú, získame správnu vzdialenosť, ako ich vysadiť,“ vysvetľuje Janka Bieliková. Pri správnych podmienkach sa trvalky dokážu veľmi rozbujnieť a v priebehu jednej – dvoch sezón zaplnia krásne celý priestor, podľa vlastností svojho druhu.

^{Trvalkový záhon na slnku. Zdroj: Janka Bieliková}

Pozrite si aktuálne ponuky na Nehnuteľnosti.sk:

Byty na predaj

Domy na predaj

Pozemky na predaj

3. Netvorte si botanickú zbierku trvaliek

Trvalky v záhone vyzerajú lepšie v skupinách, ako jednotlivo. „Neodporúčam vysádzať mix druhov po jednom kuse, pestovatelia by si radšej mali vybrať z každého druhu po 3 až 5 kusov. Skupiny trvaliek a ich opakovanie pôsobia v záhone vždy oveľa harmonickejšie, ako botanická zbierka po jednom kuse,“ upozorňuje záhradná architektka, „Rada vytváram zmiešané záhony, čiže menšie skupiny rovnakého druhu. Mám približne 10 druhov po 10 kusov a rozhodím ich na záhon do pravidelných rozstupov tak, aby sa v každej časti záhona objavila každá rastlina.“

^{Trvalky v skupinách. Zdroj: Janka Bieliková}

4. Neignorujte pôdne podmienky pre trvalky

Aj nadšení záhradkári niekedy nedodajú kvetom potrebné živiny a neakceptujú pôdne podmienky, ktoré majú. Aby sme zistili, čomu by sa v našej pôde dobre darilo, nemusíme svoju záhradu podrobiť pôdnej analýze. Stačí sa poobzerať po okolitých záhradách aj v blízkej prírode a uvidíme, čo tam prosperuje a čo nie. Od toho sa dá odpichnúť a prekopírovať vhodné body, ktoré sa nám páčia, aj do svojej záhrady. Podľa záhradnej architektky napríklad v suchej piesčitej pôde veľmi dobre prosperujú suchomilné druhy, ako napríklad Nepeta (Kocúrnik), levanduľa, šalvia, Achillea (Rebríček), Eremurus či cibuľoviny, ktoré majú rady priepustné pôdy.

Vo vlhších pôdach sa môžu vysádzať druhy ako Delphinium (Stračonôžka), vlhkomilné Epimedium (Krpčiarka) v kombinácii napríklad s rododendrónmi alebo s azalkami. Vo vlhkých pôdach sa dá záhon kombinovať aj s japonskými javormi, Hostou alebo papraďorastami. „Neoplatí sa nasilu ísť proti prírodným podmienkam. Napríklad keby som chcela v mojej záhrade, na tom našom vysušenom Devíne, pestovať paprade, ktoré obľubujú pôdne i vzdušné vlhko, asi by sa im tam úplne nedarilo. Netvrdím, že to nie je možné, ale musela by som tomu venovať príliš veľa času a práce a urobiť veľa opatrení,“ dodáva Janka Bieliková.

^{Suchomilný záhon. Zdroj: Janka Bieliková}

^{Delphinium (stračonôžka). Zdroj: Janka Bieliková}

5. Poznajte potreby svojich trvaliek a nájdite rovnováhu

Významnou chybou záhradkárov je aj veľmi intenzívna alebo veľmi slabá starostlivosť. Trvalky nie sú náročné a netreba ich extrémne hnojiť, suchomilné už vôbec. Ľudia si často nedokážu predstaviť, že aj prehnaná starostlivosť môže rastlinám uškodiť. „Napríklad Stipa, veľmi obľúbená rozviata tráva, alebo šalvia, zvyknú padnúť na zem a pôsobiť ušliapane. To je práve dôsledkom väčšej vlhkosti a nadmerného hnojenia. Ľudia ich hnoja, lebo im chcú pomôcť, aby sa vzpriamili, ale práve to tie rastliny neznášajú, ony majú radi pôdy chudobné na živiny,“ upozorňuje Janka Bieliková.

Na druhej strane, napríklad druhom ako Delphinium alebo pivonky treba dopriať trochu kompostu alebo štiepky na povrch na udržiavanie vlhkosti. Tieto kvety totiž majú rady vlhkejšie prostredie a nedarí sa im v suchých slnečných záhradách.

^{Verbena bonariensis a Stipa. Zdroj: Janka Bieliková}

6. Veľkokveté rastliny potrebujú oporu

Veľkokveté rastliny ako pivonky majú tendenciu popadať. Stáva sa to hlavne po daždi, ťažké hlavy kvetov rastliny ťahajú dole. „Rastliny s veľkými kvetmi odporúčam pripevniť na nejakú oporu. Máme na výber niekoľko typov opôr. Najjednoduchšie je umiestniť okolo stoniek kovovú obruč alebo priviazať stonky k paliciam alebo kolíkom. Vtedy to je úplne v pohode a rastliny to prežívajú dobre,“ radí záhradná architektka.

Sanguisorba a vysemenený divozel v pozadí

^{Sanguisorba a vysemenený divozel v pozadí. Zdroj: Janka Bieliková}

7. Kombinujte správne druhy trvaliek

Dnes máme k dispozícii stovky krásnych trvaliek, treba si len správne vybrať. Pri výbere si však treba pozorne všímať celý názov rastliny, teda rodový, druhový aj odrodový názov, pretože v rámci jedného druhu môžu byť rôzne odrody s úplne odlišnými vlastnosťami (výška, farba, čas kvitnutia) a nárokmi na podmienky.

„Veľmi vďačnými trvalkami sú Nepety, no najradšej využívam menej známu odrodu Calamintha nepeta (Marulka kocúrnik), pod označením Subspecies Nepeta alebo Triumphator. Je nenáročná na slnko, na sucho, má drobné voňavé listy, môže sa využívať aj v kuchyni na dochutenie jedla, a neúnavne kvitne drobnými bielymi kvetmi až do prvých mrazov. Iné odrody Nepety však majú úplne iné farby aj výšku,“ vysvetľuje záhradná architektka Janka Bieliková. Ako ďalej dodáva, veľmi rada kombinuje aj Echinaceu, pivonky a Delphinium. Je už len na vás, ako si skombinujete vašu rozkvitnutú záhradu vy. Držíme palce.

^{Variabilita druhu Pennisetum. Zdroj: Janka Bieliková}

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk

Zdroj foto: Pixabay, záhradná architektka Janka Bieliková

_{Pôvodný článok vyšiel 15.5.2024.}