Slovenské nehnuteľnosti skrývajú obrovský potenciál v úspore energií

V článku sa dozviete:

• pri akých nehnuteľnostiach je najväčší potenciál v úspore energie,

• koľko by nás stáli náklady na obnovu domov a bytov na Slovensku,

• prečo je potrebné rozdeliť úsporné opatrenia podľa regiónov,

• ako ovplyvní zateplenie domov úsporu nielen v zime, ale aj v lete.

---

Miliardové investície sa môžu vrátiť za 45 rokov

Experti Inštitútu hospodárskych analýz (IHA) vypočítali, že dosiahnuť úsporu až 8,5 terawatthodín (TWh) ročne by si vyžadovalo investície v objeme 11,5 miliardy eur (v cenách roku 2022), pričom by sa tieto prostriedky ekonomicky vrátili v priebehu 45 rokov. 

Zaujímavým zistením IHA je, že drvivá väčšina tohto potenciálu – až 90 percent (7,7 TWh) – sa nachádza v segmente rodinných domov. Pri bytových domoch je zostávajúci potenciál výrazne nižší, len 0,8 TWh ročne. Tento rozdiel nie je prekvapivý, keďže bytové domy prešli v posledných dekádach masívnou vlnou obnovy.

„Doterajšia obnova rodinných a bytových domov realizovaná od roku 2000 priniesla podľa odhadov IHA pravdepodobnú úsporu až 16 TWh potreby energie na vykurovanie ročne, t.j. bez obnovy by bola spotreba domácností o zhruba polovicu vyššia,“ konštatujú experti IHA. Tieto úspory boli dosiahnuté najmä obnovou budov postavených v období najintenzívnejšej výstavby medzi rokmi 1960 a 1980, kedy energetická efektívnosť nebola prioritou staviteľov.

^{Zdroj: Eurostat}

Rozdielne opatrenia podľa veku bytov a domov

Rozdiel medzi bytovými a rodinnými domami je markantný aj v súčasnom stave obnovy. „Na 26 % podlahovej plochy rodinných domov postavených pred rokom 2000 neboli zrealizované žiadne opatrenia s cieľom znížiť spotrebu energie na vykurovanie. Pri bytových domoch postavených pred rokom 2000 predstavuje tento podiel 6 %,“ uvádza sa v spomínanej štúdii, na ktorej pracovali okrem iného aj platforma Budovy pre budúcnosť. 

Z hľadiska nákladovej efektívnosti nie sú všetky opatrenia rovnocenné. „Pri výmene okien je potrebné vynaložiť 1 020 eur na ušetrenú MWh potreby energie na vykurovanie, pri zateplení obvodového plášťa je to 1 400 eur na ušetrenú MWh, a pri zateplení strechy dokonca až 1 600 eur na ušetrenú MWh,“ tvrdia odborníci. Pri bytových domoch sú jednotkové náklady na obnovu zostatkového potenciálu ešte vyššie, keďže v tomto segmente zostali najmä nákladnejšie projekty.

Ktoré opatrenia fungujú v akých oblastiach Slovenska?

Pre efektívne využitie obmedzených zdrojov IHA odporúča „priorizáciu opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti budov podľa úspor na investované euro.“ Opatrenia by preto mali byť v prvom kroku cielené predovšetkým na výmenu okien a na budovy v chladnejších oblastiach.

„Spotreba energie v domácnostiach vykazuje v posledných rokoch stabilný trend. Priemer za posledných 10 rokov bol na úrovni 31 TWh ročne, čo predstavuje zhruba 27 % konečnej spotreby energií na Slovensku,“ konštatuje analýza. Zároveň dodáva, že „stabilný trend spotreby energií naznačuje, že úspory dosiahnuté obnovou budov sú negované novou výstavbou bytových budov a nárastom spotreby energií na iné účely, než je vykurovanie.“

---

Pozrite si aktuálne ponuky na Nehnuteľnosti.sk:

Byty na predaj

Domy na predaj

Pozemky na predaj

---

Podľa analytikov IHA v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je potenciál pre zníženie spotreby energií v domácnostiach pravdepodobne nižší, po úprave o klimatické podmienky patrí spotreba energií v slovenských domácnostiach na obyvateľa medzi najnižšie. Treba však brať do úvahy aj ďalšie faktory ako vykurovaná plocha na obyvateľa či efektivita vykurovacích zariadení.

V rámci potenciálu úspor analýza poukazuje na významné regionálne rozdiely. Odhadovaný rozdiel v teoreticky dosiahnutej úspore medzi najteplejším a najchladnejším krajom predstavuje takmer 50 %. To znamená, že rovnaké opatrenia môžu priniesť výrazne odlišné úspory v závislosti od lokality.

^{Zdroj: Eurostat}

Plyn hrá prím vo vykurovaní

Z hľadiska typu vykurovania dominuje v slovenských domácnostiach zemný plyn. Podľa odhadov IHA dosahuje podiel zemného plynu na energetickej spotrebe za účelom vykurovania rodinných domov takmer dve tretiny (63 %). Ďalších 32 % pripadá na pevné palivá, kam sa zaraďuje aj spaľovanie biomasy. 

Analýza má prirodzene svoje limitácie. Nezahŕňa napríklad budovy postavené pred rokom 1945 a po roku 2000, nezohľadňuje potenciálne nedodržanie stavebných noriem pri výstavbe či obnove, ani degradáciu tepelnoizolačných vlastností budov v čase. Reálny potenciál úspor sa môže meniť aj v závislosti od vývoja cien energií či sprísňovania stavebných noriem.

Analýza tiež upozorňuje na potenciálny synergický efekt v teplejších regiónoch, kde zateplenie môže priniesť úspory nielen na vykurovaní v zime, ale aj na chladení v lete. Tento aspekt bude s postupujúcou zmenou klímy nadobúdať čoraz väčší význam.

Napriek uvedeným limitáciám analýza jasne ukazuje, že potenciál úspor energie v slovenských domoch a bytoch je stále značný. Jeho využitie si však vyžiada významné investície a systematický prístup s dôrazom na nákladovú efektívnosť jednotlivých opatrení. V kontexte záväzkov Slovenska v oblasti energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov predstavuje obnova budov kľúčový nástroj, ktorého význam bude v nasledujúcich rokoch ešte rásť.