V článku sa dozviete:

• prečo môže byť výstavba v oblasti bývalého Lida výhodná,

• v čom je naopak výhodný súčasný stav,

• aký rozvoj bývalého Lida bol schválený a čo znamená pre mesto

• ako bude po novom vyzerať oblasť na pravom brehu Dunaja.

Územie dnes označované ako bývalé Lido leží približne medzi Starým a Prístavným mostom. V minulosti bolo spájané najmä so športovo-rekreačnou funkciou, pričom populárne bolo vďaka slávnemu, už zaniknutému kúpalisku Lido. Nachádza sa tu záhradkárska osada a využívajú ho vodáci. Doposiaľ sú na ňom zachované fragmenty lužného lesa, zdokumentované boli viaceré význačné druhy rastlín a rôzličné drobné živočíchy.

Lido ako rezerva pre rozšírenie centra mesta

Opodstatnenosť výstavby v oblasti Lida je vysvetľovaná logikou uchopenia potenciálu územia v dosahu aktuálneho centra, ktoré sa s ohľadom na svoje postavenie v mestských vzťahoch využíva len slabo. Jeho poloha sa pritom javí ideálna na zhmotnenie vizií rastu Bratislavy na oboch Dunajských brehoch, ktorá by takýmto spôsobom mohla získať i príťažlivejší náboj. Využitie územnej rezervy v rámci mesta navyše pomáha zamedziť nadmernému rozširovaniu zástavby do krajiny.

S Lidom pracovali renomované domáce i zahraničné ateliéry a do úvahy brali aj existujúce prírodné zložky. Urbanizácia má zohľadňovať súčasné trendy tvorby odolných sídel. Komunikované boli napríklad princípy 15-minútového mesta, (alebo tiež mesta krátkych vzdialeností) dnes obľúbeného konceptu založeného na pohodlnej a rýchlej dostupnosti k vybavenosti, a to ideálne peši, bicyklom či MHD.

V oblasti boli predstavené projekty spoločností JTRE a Penta Real Estate. Prvý menovaný spoločne so známymi architektmi a urbanistami z Compass architekti, Marko&Placemakers a Jakub Cigler Architekti už dlhšie formujú štvrť Nové Lido, do procesu sa zapojili aj obľúbení Gehl Architects, považovaní za špičku v oblasti tvorby priateľských miest. Zrealizované by mali byť parky, centrálne námestie a mestský bulvár, promenáda a peší most cez Dunaj a v súčasnej podobe oživené kúpalisko Lido.

Pozrite si aktuálne ponuky na Nehnuteľnosti.sk:

Byty na predaj

Domy na predaj

Pozemky na predaj

Developerské projekty

^{Nové Lido, pláž na pravom dunajskom brehu; Zdroj: JTRE}

^{Nové Lido, plánovaný bulvár; Zdroj: JTRE}

Druhým projektom je Southbank od zoskupenia autorov z ateliérov Snøhetta, Studio Egret West a lokálnych gro architekti. Výrazným motívom návrhu sú ťažiskové uzly územia tzv. „bowls“, každý s vlastnou funkciou a charakterom, pri ktorých sa zohľadnila existujúca zeleň a vytváral trvalo udržateľný systém odvodnenia.

^{Southbank; Zdroj: Penta Real Estate}

^{Southbank; Zdroj: Penta Real Estate}

^{Southbank; Zdroj: Penta Real Estate}

Lido ako dôležitý prírodný ostrov v meste

K oblasti zdanlivo opusteného Lida sa prezentuje aj obozretnejší prístup. V súvislosti s prítomnosťou prírodného, i keď poškodeného, ekosystému sa upozorňuje na hodnoty územia, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju Bratislavy odlišným spôsobom ako realizácia nových štvrtí a tiež na možné širšie dopady pripravovaných stavebných zásahov.

Mestá sú vzhľadom na vyššiu teplotu v porovnaní s okolitou voľnou krajinou označované za mestské ostrovy tepla. A práve Lido ako územie pokryté vegetáciou je prirodzene chladnejšie, pričom obdobných možností na osvieženie v rámci mestskej štruktúry už veľa nezostalo. Oblasť má byť podľa vedeckého pracovníka a geológa PHDr. Ján Madarása, PhD. zároveň jedným z posledných vsakovísk dunajských vôd do Žitného ostrova, našej obrovskej zásobárne pitnej vody, a existujú obavy, že plánovaná výstavba by mohla prúdenie a vsakovanie ďalej obmedziť. (PHDr. Ján Madarás, PhD., Zabetónuje si Bratislava zdroje pitných vôd?)

Za zamyslenie stojí možno neobvyklý argument na zachovanie predovšetkým prírodného statusu územia, teda jeho tzv. vágnosť (neurčitosť, nejasnosť). V niektorých kruhoch sa považuje za zaujímavú kvalitu umožňujúcu hľadať originálnejšie riešenia v porovnaní s obvyklým skrotením zatiaľ prísne neuchopeného priestoru, a to pravdepodobne generickou zástavbou, ako sa obávajú odporcovia masívnej výstavby. (V lete 2020 sa študenti v rámci ateliéru dva/ja na Katedre architektonickej tvorby VŠVU v Bratislave pod vedením Ing. arch. Benjamína Brádňanského a Mgr. art. Víta Haladu, ArtD. venovali práve bývalému Lidu. Výsledkom bolo 8 netradičných projektov/náhľadov na možné uchopenie územia.)

Za negatívum sa pokladá aj vytlačenie komunít, ktoré územie aktuálne navštevujú, funguje totiž i ako miesto finančne nenáročnej rekreácie. Rovnako sa ozývajú hlasy uprednostňujúce kontinuitu vo využívaní oblasti a teda hlavne rozvoj jeho športovo-rekreačnej funkcie.

Bratislava na dvoch brehoch

Myšlienka lepšieho prepojenia oboch brehov hlavného mesta je bezpochyby lákavá. Bratislave býva navyše vyčítané malé centrum a výstavba na petržalskej strane smerujúca k vytvoreniu tzv. „celomestského centra Petržalka“ (CMC Petržalka) sa aj z tohto dôvodu považuje za logické riešenie, ktoré naozaj nie je celkom nové. Pretvorenie pravého brehu Dunaja bolo takpovediac na stole od približne polovice minulého storočia.

Vývoj plánov s územím

• S ideami CMC Petržalka, do ktorého sa malo sústrediť vyvrcholenie osi vybavenosti tejto mestskej časti pracovala Slovenská urbanistická škola založená Emanuelom Hruškom v roku 1948.

• V roku 1966 bol predstavený návrh v súťaži Ideové urbanistické riešenie južného obvodu mesta Bratislava, vypracovaný architektmi Alexym, Kavanom a Trnkusom, reagujúci aj na plány spomínanej Slovenskej urbanistickej školy.

• Z tejto súťaže ďalej vychádzal na začiatku 70. rokov Stavoprojekt s výsledným návrhom Petržalky, konkrétne od autorov Talaš a Chovanec, podľa ktorého bola postavená. Do Smerného územného plánu Bratislavy (používal sa od 1988 do 2007) tento projekt zapracoval Kováčik a kol.

• Nasledoval územný plán zóny z roku 2006 od ateliéru Markrop, tiež výsledok súťaže, ktorý predstavil ako by územie na pravobrehu Dunaja mohlo vyzerať. Do platného územného plánu mesta z roku 2007 sa nestihol zapracovať, nový návrh CMC Petržalka sa až o 4 roky stal súčasťou Územného plánu Bratislavy v znení zmien a doplnkov ZaD 02 (2011-2023).

• V roku 2016 bola z dôvodu potreby aktualizácie platnej územno-plánovacej dokumentácie prerokovaná Urbanistická štúdia zóny časti celomestského centra Petržalka, Bratislava a spustený nový proces spracovania zmien a doplnkov pod číslom 10.

• Mestské zastupiteľstvo schválilo predmetné ZaD č. 10 dňa 20.02.2025, dôležité zmeny sú priblížené v texte nižšie.

Čo bolo schválené v mestskom zastupiteľstve?

Vo výsledku by sme mali vidieť bývalé Lido ako funkčne zmiešané územie s bývaním, občianskou vybavenosťou, verejnými priestormi so zeleňou a dopravným napojením na Petržalku, Staré Mesto a Ružinov. Vzniknúť by mala ucelená nábrežná zóna s plochami pre šport, rekreáciu, s mestskou plážou a vodnou plochou pre vodácke aktivity a malé športové plavidlá. Lužný les medzi hrádzou a Dunajom s maximálnym možným počtom súčasných drevín sa zachová, keďže bude vypustená časť obtokového kanála. Zásahy budú konzultované s ekológom a dendrológom.

Nutno poznamenať, že aj keby mestskí poslanci ZaD č. 10 neschválili, výstavba podľa platného územného plánu možná je. Magistrát uviedol, že schválením zmien sa mení urbanizmus zóny a zvyšuje počet metrov hrubých podlažných plôch. Za to si hlavné mesto u developerov vyrokovalo viaceré benefity, aj keď boli vyslovené obavy, či dostatočné.

Bratislava získa 97 mestských nájomných bytov a patrí sem príspevok na verejnoprospešné investície v podobe napríklad mestského parku cez promenádu až po pešie premostenie Dunaja medzi Námestím M. R. Štefánika a Novým Lidom v odhadovanej výške 76 miliónov eur, pričom záväzky budú zabezpečené zmluvami.

„Neurobili sme nič, čo by radikálne menilo situáciu v území,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo pripomenúc platný územný plán mesta i územný plán zóny, ktoré výstavbu umožňujú. Zároveň sa podľa neho týmto krokom oproti doterajšiemu územnému plánu zachová viac zelene. „Porovnávam to s tým, čo tam platí, aký územný plán, nie čo tam dnes reálne je,“ poznamenal Vallo na margo niektorých aktivistov, ktorí kritizujú navrhované výruby stromov. Najhodnotnejšie územie zostane zachované, napríklad Elyzejský lesík.

Aktuálne plány a čo znamenajú pre mesto?

Zástancovia výstavby teda zdôrazňujú dlhodobo plánovaný rozvoj petržalského brehu, ktorý podporovali osobnosti slovenského urbanizmu. Cieľom má byť posilnenie obrazu obojbrežného mesta a jeho kontaktu s riekou, smerujú k nemu napríklad úpravy zachytené v ZaD č. 10. Ide predovšetkým o:

• Oživenie zaniknutej „kúpaliskovej“ tradície

Športovo-rekreačná zóna s plážou Lido bola navrhovaná v spolupráci s vodáckymi klubmi v inundačnom území za hrádzou, a preto sa v týchto miestach už nezrealizuje plánovaný obtokový kanál a na pravom brehu sa zachová zeleň.

• Skompaktnenie, prepojenie mesta

Prispeje k nim lávka a vhodná organizácia zástavby. Dôležitý spoločenský priestor, nové námestie reaguje na polohu námestia M.R. Štefánika. Budú položené oproti sebe a medzi budovou SND a budovou s kultúrnou funkciou na petržalskom brehu má vzniknúť tzv. kultúrna os, na ich spojnici bude ponad Dunaj vybudovaná komunikácia pešia/cyklo lávka.

• Zavedenie MHD

Začlenenie novej štvrte bude uľahčené prostredníctvom zavedenia električky a počíta sa tiež s realizáciou TIOP – integrovaného bodu verejnej dopravy.

K sformovaniu živého CMC Petržalka má dopomôcť primeraná intenzita využitia dostupného územia, ktorú z tohto dôvodu upravujú/navyšujú ZaD č. 10. Po novom by tak mala vzniknúť charakteristická mestská bloková zástavba a nadobudnúť má i žiaducu hierarchiu. Vynikne v nej spomínané námestie v susedstve nábrežného a centrálneho parku, za typicky mestský prvok sa považuje tiež navrhovaný bulvár.

Máte už vlastné konto na Nehnuteľnosti.sk?

Vďaka nemu si môžete vyhľadávať nehnuteľnosti presne podľa vašich zadaných kritérií. Keď pribudne na našom portáli podobný inzerát, zašleme vám ho, aby ste o svoju prípadnú budúcu nehnuteľnosť neprišli a nepredbehli vás ostatní kupujúci.

Aj takto získate prehľad o realitnom trhu na Slovensku.

VYTVORIŤ SI BEZPLATNÉ KONTO

Zhrnutie

Výstavba bola v oblasti bývalého Lida plánovaná už dlho.

Pravdou je, že vízia kompaktného mesta počítajúca s jeho urbanizáciou, vytvorená za prispenia svetových architektonických a urbanistických špičiek pôsobí atraktívne a má aj svoje opodstatnenie. Nájdeme ho v rozšírení centrálnej oblasti, užšom a veľmi žiaducom kontakte s Dunajom a snáď i v zlepšení celkového obrazu Bratislavy doma i v zahraničí.

Pre hlavné mesto je však táto časť petržalského brehu cenná aj v svojej surovej podobe. Ako oblasť chladu, finančne nenáročnej rekreácie, ako vsakovisko dunajských vôd, vágny terén pre experimentálne počiny a prirodzená kompenzácia hustnúcej mestskej zástavby.

V blízkej budúcnosti by mali začať práce na rozsiahlejších developerskych projektov, ktoré sľubujú kvalitný a zmysluplný príspevok k rozvoju hlavného mesta, a to za súčasného zachovania výrazného podielu prírodného dedičstva.

Zostáva veriť, že pri procese novej výstavby boli „zelené hodnoty“ bývalého Lida zohľadnené i v širšom kontexte a že sa výsledná podoba CMC Petržalka stane pozitívnym príkladom komplexného prístupu k obdobne cennému územiu.

Zdroj: TASR, urbanimaginationsk.cargo.site, Nehnuteľnosti.sk