V článku sa dozviete:

• ako napreduje digitalizácia stavebnej agendy a koľko podaní už systém eviduje po prvom mesiaci,

• ktoré zmeny experti považujú za najväčší prínos nového stavebného zákona,

• s akými výzvami sa potýka implementácia a prečo dochádza k rozporuplným výkladom,

• prečo je zatiaľ účinná len tretina potrebných vyhlášok a ako to ovplyvňuje fungovanie celého systému,

• aké kroky musí štát podniknúť, aby reforma dosiahla svoje ciele a aké ďalšie zmeny odborníci navrhujú.

Prvé kroky digitalizácie pri stavebnom zákone už vidieť

Nový stavebný zákon je v praxi od apríla a priniesol zásadné legislatívne zmeny v povoľovacom procese stavieb. Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), upozorňuje, že mesiac je príliš krátka doba na komplexné hodnotenie.

Napriek tomu už vidíme prvé výsledky digitalizácie: Bol spustený nový elektronický portál a už zaznamenávame prvé snahy o jeho využitie. Prvé štatistiky hovoria o viac ako 2300 nových registrovaných užívateľoch a približne 700 projektoch a súvisiacich podaniach. Zatiaľ však ide prevažne o testovanie systému – ostrých podaní sú zatiaľ len desiatky, čo súvisí s prechodnými ustanoveniami nového zákona.

Najväčšie prínosy stavebného zákona: Zjednodušenie a jasné lehoty

Odborníci sa zhodujú na hlavných potenciálnych prínosoch zákona. Michal Dutka, hovorca spoločnosti JTRE, za najväčší prínos považuje možnosť spojiť povoľovacie konania pri rozsiahlejšej stavbe do jedného. Dodáva, že pozitívom je aj určenie lehôt pre vyjadrenie dotknutých orgánov, ako aj fikcia súhlasu v prípade ich nečinnosti.

Podobne to vidí aj Marek Kundrát z právneho oddelenia Corwin: „Predovšetkým zlúčenie územného a stavebného konania do jedného procesu a zavedenie zákonných lehôt by mali výrazne prispieť k zrýchleniu celej stavebnej administratívy.“

Pozrite si aktuálne ponuky na Nehnuteľnosti.sk:

Byty na predaj

Domy na predaj

Pozemky na predaj

Výzvy implementácie stavebného zákona

Napriek pozitívnemu výhľadu, implementácia naráža na očakávané výzvy. Evidujeme už aj rozporuplné výklady zákona a sme zvedaví, či kvôli nim v niektorých prípadoch nedôjde k úprave znenia, upozorňuje Dutka.

Kundrát ďalej nevylučuje, že v prvých mesiacoch sa aj vzhľadom na chronickú personálnu poddimenzovanosť stavebných úradov či vzhľadom na komplikácie s online katastrom môžeme stretávať s problémami, ktoré sa postupne odstránia.

Predstaviteľ SKGBC kritizuje najmä zdĺhavý legislatívny proces – vyhlášky mali byť už hotové a účastníci konania vyškolení, aby všetko išlo hladko. Od apríla sú účinné len dve vyhlášky – Vyhláška o členení stavieb a Vyhláška o štruktúre a prevádzke informačného systému. Zvyšné 4 vyhlášky sú stále v štádiu legislatívneho procesu.

Prečítajte si tiež: Nový stavebný zákon sprísňuje pravidlá pre čierne stavby: Koniec éry tolerancie nelegálnej výstavby

Čo potrebujeme pre úspech?

Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k úspechu bude dôsledná implementácia a školenia. Štát by mal vysvetľovať a školiť všetkých, čo sa do procesu zapájajú – tak zástupcov obcí a miest, ako aj zástupcov stavebného sektora. Na trhu je hlad po informáciách, potreba vysvetľovania a pochopenia nových postupov, aby sa celý proces povoľovania stal rutinou.

Kundrát vidí príležitosti aj do budúcnosti: „Vieme si predstaviť ešte ambicióznejšie zmeny čo sa týka napríklad digitalizácie celej stavebnej agendy alebo redukovaní opakovaných procesov.“ Digitalizácia a zavedenie jasných pravidiel by mali obmedziť priestor pre korupčné praktiky. Zdôrazňuje, že transparentnosť a predvídateľnosť celého procesu je faktor, ktorý má pre stavebníkov a investorov obrovský význam a v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj kvalitu developerských projektov.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Dlhodobá perspektíva stavebného zákona

Na zhodnotenie praktického uplatnenia zákona je ešte priskoro. Jeho funkčnosť či možné budúce problémy sa môžu naplno prejaviť až po dlhšom čase, napríklad počas výraznejšieho nárastu počtu stavieb čakajúcich na povolenia. Veľa bude závisieť od toho, ako bude vyzerať aplikácia zákona v praxi.

V neposlednom rade Kundrát vyjadruje presvedčenie, že sa v trende modernizácie legislatívy bude pokračovať napríklad revíziou noriem upravujúcich parkovanie či svetlotechniku. Tie sú výrazne zastaralé a nielen komplikujú, ale aj predražujú výstavbu a tým aj predajné ceny bytov.

Poukazuje tiež na potrebu aktualizácie územných plánov, ktoré častokrát úplne zablokujú výstavbu na dlhodobo zanedbaných plochách, či možné projekty výrazne predražujú napríklad vysokými koeficientami občianskej vybavenosti či administratívy.

Po mesačnom fungovaní nového stavebného zákona prevláda opatrný optimizmus. Pre komplexnejšie hodnotenie si však budeme musieť počkať na väčší objem praktických skúseností a plné nasadenie všetkých predpísaných procesov.

Odporúčame:

Nový stavebný zákon: Revolúcia v povoľovacích procesoch sľubuje zrýchlenie aj úspory

Kolaudácia rodinného domu 2025: Komplexný sprievodca schválením vášho bývania