V článku sa dozviete:

• prečo je pre ľudí s hendikepom prenájom bytu často jasná voľba,

• s akými prekážkami sa stretávajú pri hľadaní vhodného bývania,

• ako je možné, že v hlavnom meste je len 18 bezbariérových bytov,

• či sa situácia postupne zlepšuje,

• akú skúsenosť s hľadaním bytu má komentátor portálu Aktuality.sk Martin Behul.

„Aj jeden schod dokáže byť neprekonateľná bariéra pre niekoho, kto sa pohybuje na elektrickom vozíku. Na prvý pohľad malá prekážka sa stáva dôvodom, prečo sa nevieme dostať do rôznych budov či obchodov. Často sú to aj úzke dvere pri vstupe. Sú to také záležitosti, ktoré zdraví ľudia ani nevnímajú.” Týmito slovami opísala život človeka na elektrickom vozíku predsedníčka občianskeho združenia Belasý motýľ Andrea Madunová.

V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk pred pár mesiacmi vysvetlila, že pár schodíkov je pre ľudí s hendikepom neraz dôvodom, ktorý ich vylúči z možnosti užívať niektoré služby, vstúpiť do niektorých budov či zúčastniť sa niektorých podujatí.

Čo je však horšie, neraz je to i dôvod, pre ktorý si nedokážu nájsť komfortné a dôstojné miesto na život. Problémy majú najmä ľudia z menších miest, kde každý druhý bytový dom nemá výťah a väčšina ponúkaných nehnuteľností nie je prispôsobená ich potrebám.

Ako vyzerá realita bývania pre ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku? Prečo je pre nich také ťažké nájsť miesto, ktoré by mohli nazvať domovom? A čo s tým? Preskúmali sme túto problematiku z pohľadu zdravotne znevýhodnených občanov, realitných odborníkov aj zástupcov organizácií.

Príjem ako hlavná prekážka

Pre mnohých zdravotne znevýhodnených predstavuje zásadnú prekážku pri hľadaní bývania jeho finančná dostupnosť. Obmedzenia v tomto smere im preto neraz zjednodušujú rozhodovanie medzi kúpou a prenájmom nehnuteľnosti.

Ako totiž vysvetľuje predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský, ľudia so zdravotným postihnutím majú častejšie problém s nájdením primeraného zamestnania, a teda nemôžu disponovať dostatočným príjmom pre pokrytie nákladov spojených s bývaním.

Následne majú napríklad problém aj pri vybavovaní hypotéky. „Banky síce akceptujú ako príjem pri žiadosti o hypotéku aj invalidné dôchodky, problémom je však často ich výška. Iba málokedy dosahujú aspoň úroveň priemernej mzdy, čo výrazne znižuje maximálny úverový limit,” vysvetľuje expert na hypotekárne úvery Michal Fukala.

Ďalším problémom je podľa jeho slov aj kratšia splatnosť úveru, ktorá ešte viac znižuje dostupnú výšku hypotéky. „Pre túto skupinu obyvateľstva by mohol byť vhodnejší prenájom alebo obecný byt, než vlastnícke bývanie financované hypotékou,” potvrdzuje odborník.^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Nedostatočná ponuka a chýbajúce informácie

Problém je, že pre zdravotne znevýhodnených ľudí nie je ani hľadanie vhodného podnájmu prechádzka ružovou záhradou. „V Bratislave je aktuálne iba 18 bezbariérovo označených bytov na prenájom,” konštatuje partner realitnej kancelárie Bosen Group Ivan Babušík.

Jedným dychom však dodáva, že nie každý majiteľ si uvedomuje, že má k dispozícii bezbariérový byt, respektíve ho tak v inzeráte aj označí, čo značne komplikuje situáciu ľuďom, ktorí takéto nehnuteľnosti hľadajú.

Situácia je pritom podľa jeho slov výrazne lepšia vo väčších mestách ako Bratislava či Košice, kde pribúdajú nové developerské projekty. Naopak, v menších mestách a obciach je dostupnosť bezbariérového bývania horšia, čo súvisí aj s nedostatkom novostavieb.

„Problém je najmä pri starších budovách, kde veľakrát absentuje výťah, prípadne sú úzke chodby, či do bytového domu vedú strmšie schody,” dodáva Babušík.

Najčastejšie požiadavky klientov so zdravotným znevýhodnením sú:

• bezbariérový prístup do budovy,

• väčší výťah,

• širšie chodby a manévrovací priestor v bytoch,

• walk-in sprchový kút,

• širšie zárubne a dvere.

Bariéry v byte aj exteriéri

Osobnú skúsenosť s bývaním v staršej bytovke má aj komentátor portálu Aktuality.sk Martin Behul, ktorý sa narodil s detskou mozgovou obrnou. Martin sa pred približne ôsmimi rokmi presťahoval do hlavného mesta za prácou. Odvtedy býva v prenajatom byte na druhom poschodí bez výťahu. ^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Martin priznáva, že absencia výťahu v bytovke z medzivojnového obdobia ho spočiatku od uzatvorenia nájomnej zmluvy mierne odrádzala. „Mal som trochu pochybnosti, ale presvedčila ma kombinácia prijateľného nájmu a dobrej polohy. Navyše, pri mojom zdravotnom stave je to skôr mierna nepríjemnosť, nie neprekonateľná prekážka,” spomína Martin, prečo sa napokon rozhodol kývnuť na bývanie, ktoré našiel cez inzerát na portáli Nehnuteľnosti.sk.

Na otázku, či musel pri hľadaní bývania prekonávať nejaké špeciálne bariéry, odpovedá záporne. „Asi len rovnaké ako všetci, ktorí hľadajú bývanie v Bratislave –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ceny prenájmov s dobrou polohou boli už vtedy vysoké,” spomína novinár. Navyše, na rozdiel od mnohých ľudí bez hendikepu, ktorí sa v snahe ušetriť rozhodnú zdieľať bývanie s inými ľuďmi, pre neho táto možnosť nepripadala do úvahy.

Nedostatočné úpravy v interiéri však nie sú jediné, ktoré dokážu potrápiť ľudí so zdravotným postihnutím. Z pohľadu nevidiacich a slabozrakých sú problémom najmä architektonické bariéry v okolí stavieb. „Chýbajú reliéfne prvky na chodníkoch, ozvučené prechody pre chodcov a podobne,” ⁠špecifikuje Ján Podolinský.

Nové stavby, nové možnosti

Aj Podolinský však potvrdzuje, že situácia v novostavbách sa v tomto smere výrazne zlepšila.

Podľa podpredsedu predstavenstva Slovenskej komory stavebných inžinierov Jána Petržalu ide pri nových projektoch predovšetkým o to, aby projektanti dostatočne ovládali príslušné predpisy pre bezbariérové riešenia a dokázali ich aplikovať aj v dispozičných návrhoch bytov.

Dobrou správou je, že na projektovanie bezbariérového bývania by architektom nemali vznikať zvýšené náklady. „Všetko by to malo byť o skúsenostiach a schopnostiach projektantov jednotlivých odborností, ktorí sa na projektovaní takýchto stavieb podieľajú,” dodáva Petržala.

Naopak, čo sa týka rekonštrukcie starších, respektíve už existujúcich bytov na bezbariérové, tá podľa Petržalu často naráža na priestorové a technické možnosti potrebných stavebných úprav. „Preto sa v niektorých prípadoch nedajú v existujúcich bytoch bezbariérové úpravy ani v plnom rozsahu realizovať,” dodáva odborník.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Pomohli by systémové riešenia

Odborníci sa zhodujú, že situáciu by pomohlo zlepšiť niekoľko systémových opatrení. Jedným z nich je povinnosť realizovať istý podiel novostavieb ako nájomné bývanie. „Rozširovanie dostupnosti sociálneho bývania v správe miest a obcí by významne pomohlo,” navrhuje Ján Podolinský.

Rovnako dôležité je dôsledné dodržiavanie existujúcej a platnej legislatívy v oblasti debarierizácie.

Experti tiež zdôrazňujú potrebu motivácie developerov zo strany štátu v podobe úľav či dotácií na výstavbu bezbariérového bývania.

V neposlednom rade by bolo významným krokom aj zvýšenie dostupnosti chráneného bývania. „Väčší počet ľudí so zdravotným postihnutím by preferoval chránené bývanie alebo sociálne byty pre ľudí s nízkymi príjmami,” upozorňuje Ján Podolinský.

Máte už vlastné konto na Nehnuteľnosti.sk?

Vďaka nemu si môžete vyhľadávať nehnuteľnosti presne podľa vašich zadaných kritérií. Keď pribudne na našom portáli podobný inzerát, zašleme vám ho, aby ste o svoju prípadnú budúcu nehnuteľnosť neprišli a nepredbehli vás ostatní kupujúci.

Aj takto získate prehľad o realitnom trhu na Slovensku.

VYTVORIŤ SI BEZPLATNÉ KONTO

Zhrnutie

Situácia s bývaním pre zdravotne znevýhodnených na Slovensku sa postupne zlepšuje, najmä vďaka novostavbám, ktoré už zohľadňujú bezbariérové potreby. Napriek tomu ostáva mnoho výziev, a to predovšetkým v oblasti finančnej dostupnosti a nedostatku špecificky označených bezbariérových nehnuteľností.

Systémové zmeny v oblasti sociálneho bývania, dôslednejšie dodržiavanie legislatívy a lepšie označovanie bezbariérových nehnuteľností na realitnom trhu by mohli v budúcnosti výrazne zlepšiť situáciu tejto zraniteľnej skupiny obyvateľstva. Pomôcť by mala aj plánovaná výstavba nájomných bytov, z ktorých by časť mala byť určená aj pre osoby so zdravotným postihnutím.