V článku sa dozviete:

• prečo vláda náhle zrušila pomoc s hypotékami, ktorú predtým označovala za svoje kľúčové predvolebné opatrenie;

• aký bol postoj Národnej banky Slovenska k zavedeniu tejto pomoci a prečo ju nepovažovala za potrebnú;

• koľko peňazí stála táto pomoc daňových poplatníkov a aké boli pôvodné odhady nákladov na nasledujúce roky;

• na koho presúva vláda zodpovednosť za pokračovanie pomoci od 1. decembra a ako na to reagujú banky;

• čo čaká klientov, ktorí doteraz pomoc poberali, a je v súčasnosti jasné, ako majú postupovať ďalej?

Téma prudkého rastu úrokov na hypotékach bola jednou z najviac rezonujúcich pred poslednými voľbami. Vtedajšia opozícia varovala pred dramatickým nárastom splátok a sľubovala rýchle riešenie.

Po voľbách ministerstvo financií v novembri 2023 pomoc skutočne predstavilo. Štát začal dlžníkom preplácať 75 percent z nárastu splátky, maximálne však 150 eur mesačne. Tento príspevok bol najprv vyplácaný ako daňový bonus, neskôr ako špeciálny príspevok cez ministerstvo práce.

Opatrenie však malo životnosť necelé dva roky. Vládna koalícia ho minulý týždeň potichu zrušila, a to prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý s hypotékami priamo nesúvisel. Štát na tejto pomoci vyplatil celkovo 41 miliónov eur.

Od 1. decembra má podľa novely prejsť zodpovednosť za pomoc na banky. Ministerstvo financií argumentuje, že štát si v čase konsolidácie verejných financií túto pomoc už nemôže dovoliť a na stabilizácii sa majú podieľať aj banky.

Odborníci: Dotácia bola nesystémový a zbytočný krok

Oslovili sme finančných analytikov, ako hodnotia tento krok. Zhodujú sa, že zrušenie dotácie je správne, keďže opatrenie bolo od začiatku nesystémové a plošné.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, pripomína, že Národná banka Slovenska (NBS) pred zavedením pomoci upozorňovala, že ju drvivá väčšina domácností nebude potrebovať. To sa podľa neho potvrdilo nízkym počiatočným záujmom o pomoc a prakticky zanedbateľným nárastom nesplácaných úverov.

Podobne to vidí aj Ivan Kahanec, senior analytik spoločnosti Brokeria. „Ukončenie dotovania hypoték formou príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie je krok správnym smerom v rámci konsolidácie,“ uviedol. Aj on zdôrazňuje, že opatrenie nebolo od začiatku potrebné.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Dôvod, prečo drvivá väčšina ľudí zvládla vyššie splátky, je podľa Kahanca jednoduchý. „Banky totiž už niekoľko rokov preverujú schopnosť žiadateľov splácať úver podľa opatrenia Národnej banky Slovenska. Toto opatrenie NBS zabezpečuje, že sa už pri žiadosti o hypotéku zohľadní možné budúce zvýšenie úrokovej sadzby a splátky.“

Obaja analytici kritizujú spôsob, akým bola pomoc nastavená. Ako hovorí Búlik, 41 miliónov eur bolo vynaložených úplne zbytočne a plošne, čo je v čase konsolidácie nezodpovedné. Kahanec k tomu dodáva, že dotovanie bolo aj nespravodlivé: „Občania, ktorí platia dane, prispievajú na splátky hypoték vybranej skupine obyvateľov, ktorí to pritom nevyhnutne nepotrebujú.“

Podľa Kahanca by klientom omnoho viac pomohlo zodpovedné hospodárenie štátu, vďaka ktorému by Slovensko malo nižšiu rizikovú prirážku. „To by sa následne prejavilo v nižších úrokových sadzbách aj na hypotékach,“ vysvetľuje systémovejšie riešenie.

Prevezmú banky štafetu? Analytici sú skeptickí

Vláda teraz tvrdí, že banky sa môžu samy rozhodnúť, či budú v systéme dobrovoľne pokračovať. Analytici sú však skeptickí.

„Neočakávame, že banky túto formu pomoci klientom s hypotékou dobrovoľne zavedú,“ hovorí Kahanec. Ako dôvod uvádza, že banky už dnes majú viacero systémových nástrojov, ako klientom pomôcť – či už ponukou aktuálnych sadzieb, predĺžením splatnosti alebo konsolidáciou úverov. Zároveň sú zaťažené dodatočnými daňami a odvodmi.

Marián Búlik súhlasí a je presvedčený, že banky sa „budú snažiť dohodnúť, že nebudú preberať existujúci systém,“ ale využijú vlastné biznisové nástroje, ako sú refixácie a marketingové kampane.

Pripúšťa však jeden scenár, kedy by banky mohli vláde ustúpiť. „Nemožno vylúčiť sústredený tlak vlády prevziať štátny systém pod hrozbou neznižovania bankového odvodu v budúcom roku,“ myslí si Búlik. Banky by sa tak podľa neho museli strategicky rozhodnúť, či ustúpia a ušetria na odvode alebo budú riskovať jeho ponechanie na súčasnej úrovni.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Čo robiť, ak ste dotáciu poberali?

Pre klientov, ktorí doteraz pomoc využívali (ide asi o 38-tisíc ľudí, pozn. red.), majú analytici jasné odporúčania. Kahanec radí, aby sa klienti v prvom rade obrátili na svoju banku a zistili, či bude príspevok poskytovať. „V prípade, že áno, nič sa pre nich nemení. Ak ich banka príspevok poskytovať nebude, odporúčam im využiť spomínané možnosti – požiadať o zníženie úrokovej sadzby na aktuálnu úroveň, zvážiť predĺženie splatnosti, a ak majú viac úverov, zvážiť ich konsolidáciu,“ radí Kahanec.

Búlik dopĺňa, že klienti by mali byť proaktívni. Odporúča nechať si urobiť trhový prieskum v iných bankách a „následne ísť v prvom kroku vyjednávať do svojej banky,“ keďže je to menej administratívne aj finančne náročné.

Obaja však upozorňujú, že úspora už zrejme nebude taká vysoká ako pri štátnej pomoci. „75 % dotácia (max. 150 eur) je totiž veľmi štedro nastavená bonifikácia,“ pripomína Búlik. Napriek tomu sa dá podľa neho refixáciou alebo refinancovaním ušetriť „desiatky eur“.

Nové programy bánk sa neočakávajú

Analytici sa zhodujú, že banky neprídu so žiadnymi novými špeciálnymi programami na podporu bývania. Na to nie je dôvod, keďže banky už dnes umožňujú klientom riešiť komplikácie a optimalizovať si úvery.

Banky nemajú dôvod prichádzať s novými programami ani preto, že úroky klesajú a klienti čerpajú za posledné obdobie rekordné objemy nových hypoték. „Trh funguje štandardne. Možnosť refixovať alebo refinancovať úver pri klesajúcich úrokových sadzbách pokladám za úplne dostatočnú podporu,“ uzatvára Búlik.

Prečítajte si tiež:

Nekupujte „mačku vo vreci“: Čo (ne)viete o hypotékach, katastri a starších nehnuteľnostiach?

Štvorizbové byty po celom Slovensku: Veľký priestor ako vo vlastnom dome

Večná dilema: Tu je 6 odporúčaní, čo môžete robiť pri ukončení fixácie úrokovej sadzby