Realitný trh

Slovensko má najmenšie byty v EÚ. Tretina ľudí žije v preplnených domácnostiach, mladí zostávajú s rodičmi najdlhšie

Na Slovensku žije takmer tretina ľudí v preplnených domácnostiach. V počte izieb na jedného obyvateľa patríme dokonca medzi najhorších v Európskej únii. Kúpa bytu je výzvou najmä v Bratislave, čo platí najviac pre mladých, ktorí tam chcú po škole zostať.


Fotografia autora článku Daniela Malíková

Daniela Malíková

redaktorka Nehnuteľnosti.sk

Slováci majú podľa štatistík najmenšie byty v EÚ.

Slováci majú podľa štatistík najmenšie byty v EÚ.

Envato Elements/Nehnuteľnosti.sk


Slovensko na chvoste Európy: Len 1,1 izby na osobu


Problémom nie sú iba vysoké ceny bytov, ale aj ich malý počet a pomalá výstavba. „Nové bývanie na Slovensku pribúda príliš pomaly už dlhodobo. Výsledkom je, že na jedného obyvateľa pripadá podľa štatistík Eurostatu iba 1,1 izby. To je spolu s Rumunskom najmenej v celej Európskej únii, ktorej priemer je 1,7 izby na obyvateľa,“ upozornil analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.

Podľa Eurostatu až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach – takmer dvojnásobok európskeho priemeru (16,9 %). V Česku je to 16,6 %, v Rakúsku 13,7 %. Situácia sa zlepšuje iba pomaly – v roku 2015 žilo v preplnených domácnostiach ešte 37,8 % Slovákov.

Výstavba bytov je pomalá, ceny rastú

Rýchlejšiemu zlepšeniu bráni pomalá výstavba nového bývania. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa tento rok na Slovensku dokončilo 11 015 nových bytov, čo je o 13,1 % menej oproti dlhodobému priemeru. Začalo sa stavať len 11 511 bytov, čo predstavuje pokles o 22,1 %.

Keďže nová výstavba nestíha dopytu, výsledkom je rast cien,“ upozornil Malina. Hypotéky viac využívajú ľudia s vyšším príjmom, hoci sú na ne odkázaní hlavne mladí a najviac v Bratislavskom kraji, kam sa sťahujú. „Okresy z tohto kraja boli jediné, v ktorých počet obyvateľov poskočil o viac ako 5 %,“ podotkol analytik.

Bytovka s bielo-žltou fasádou a balkónmi s rastlinami pod jasnou oblohou.

Zdroj: Envato Elements/Nehnuteľnosti.sk

Mladí nemajú vlastné zdroje

Práve pre mladších môže byť výzvou našetriť si potrebných 20 % vlastných zdrojov, aby vôbec úver na bývanie získali. Podľa dát investičnej platformy Portu 38,15 % mladých (18-26 rokov) má celkový majetok pod 4000 eur. Majetok nad 20 000 eur má necelých 20 % mladých. Navyše, 43,5 % mladých uvádza pravidelný ročný príjem do 4000 eur.

Nemôžeme byť preto prekvapení, že na Slovensku mladí ľudia žijú s rodičmi veľmi dlho v jednej domácnosti alebo im tí musia na bývanie prispievať,“ dodal Malina.

Mama hotel: Slováci odchádzajú od rodičov najneskôr v EÚ

V kategórii 25- až 34-ročných takzvaný „mama hotel“ využíva 57,5 % Slovákov, no iba 22,8 % Čechov, pričom priemer EÚ je 29,7 %. Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie – horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti. Viac sme sa tejto téme venovali v tomto článku.

Bude naša generácia mladých bez vlastného bývania?

Slovensko čelí vážnej bytovej kríze, ktorá najviac dopadá na mladú generáciu. Podľa predpokladov Národnej banky Slovenska bude počet potencionálnych prvokupujúcich žiadateľov o hypotéku vo veku 25 až 34 rokov aj naďalej klesať. Kombinácia nízkych príjmov, vysokých cien a pomalej výstavby vytvára situáciu, v ktorej je vlastné bývanie pre mnohých mladých ľudí nedosiahnuteľným snom. Zatiaľ čo v Česku či Rakúsku sa mladí osamostatňujú v dvadsiatke, slovenskí tridsiatnici často nemajú inú možnosť, než zostať bývať s rodičmi.

Bez systémových zmien – urýchlenia výstavby a podpory prvokupujúcich sa situácia v najbližších rokoch pravdepodobne ešte zhorší. 

Zdroj: TASR, Národná banka Slovenska

Prečítajte si tiež:

Slováci odchádzajú od rodičov takmer v 31 rokoch. Prečo zostávame doma najdlhšie v Európe?

Kúpa bytu krok za krokom: Vyhnite sa chybám a získajte svoj vysnívaný domov

Dvojizbové byty na predaj: Prehľad TOP ponúk po celom Slovensku, ktoré sa oplatí vidieť


Fotografia autora článku Daniela Malíková
Fotografia autora článku Daniela Malíková

Daniela Malíková

redaktorka Nehnuteľnosti.sk

Daniela Malíková vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V médiách pôsobí od roku 2011. Viac ako 4 roky pracovala ako redaktorka v Televízii TA3. Od apríla 2025 píše pre portál Nehnuteľnosti.sk.

Daniela Malíková vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V médiách pôsobí od roku 2011. Viac ako 4 roky pracovala ako redaktorka v Televízii TA3. Od apríla 2025 píše pre portál Nehnuteľnosti.sk.