31 rokov a stále žije v detskej izbe

Predstavte si, že máte 30 rokov, stabilnú prácu, vzťah, no stále bývate v izbe, v ktorej ste vyrastali. Pre väčšinu mladých Slovákov to nie je predstava, ale realita. Priemerný vek odchodu z rodičovského domu na Slovensku je takmer 31 rokov – čo je skoro o 5 rokov viac ako európsky priemer.

Slovensko tak patrí medzi krajiny, kde mladí odchádzajú od rodičov najneskôr v celej Európe. A toto číslo nie je náhodné – odhaľuje hlboké problémy v ekonomike, dostupnosti bývania aj kultúrnych zvyklostiach.

Mladá žena oddychuje na posteli s mobilom v ruke

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Severská samostatnosť vs. slovenská realita

Zatiaľ čo vo Švédsku, Fínsku či Dánsku mladí opúšťajú rodičovský dom už v priemere medzi 21,4 až 21,9 rokom, na Slovensku čakajú o takmer desaťročie dlhšie.

Kľúčové faktory severskej samostatnosti:

• Dostupný trh nájomného bývania – podnájom nie je luxus, ale štandard

• Vysoká úroveň sociálnej podpory – štát pomáha mladým osamostatniť sa

• Kultúrny dôraz na samostatnosť – zostať s rodičmi po 25-ke je nezvyčajné

Prečo Slováci zostávajú doma tak dlho?

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš identifikuje tri hlavné dôvody:

1. Nedostupné bývanie

Kúpiť byt alebo dom je pre mladých takmer nemožné. Ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie ako mzdy a hypotéky sú pre mnohých nedosiahnuteľné.

2. Slabý trh nájomného bývania

Na rozdiel od západnej Európy je na Slovensku nájomný segment slabo rozvinutý. Väčšina bytov je vo vlastníctve, nie na prenájom.

3. Tradícia viacgeneračných domácností

Na Slovensku je bežné, že rodičia, deti aj vnúčatá bývajú pod jednou strechou. Je to kultúrne zakódované – ale má to svoje dôsledky.

Mladý pár frustrovane sedí medzi krabicami pri sťahovaní

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Viete, aké nehnuteľnosti sa predávajú vo vašom okolí?

Pozrite si na Nehnuteľnosti.sk aktuálnu ponuku bytov, domov či pozemkov.

Nájdete tu viac ako 70 000 inzerátov z celého Slovenska.

Česko vs. Slovensko: Prečo sú na tom lepšie?

V rámci krajín V4 je na tom najlepšie Česko, kde mladí odchádzajú od rodičov v priemere vo 27 rokoch – o štyri roky skôr ako na Slovensku.

Čo robia Česi inak?

• Lepšie rozvinutý trh nájomného bývania.

• Vyššia miera urbanizácie.

• Viac pracovných príležitostí vo veľkých mestách.

Skrytý problém: Mladí míňajú menej, ale zostávajú dlhšie

Na Slovensku mladí vo veku 15-29 rokov míňajú na bývanie len 7,1 % príjmu, čo je pod priemerom EÚ (9,7 %). Dôvodom je, že veľká časť mladých zostáva bývať s rodičmi, ktorí už majú splatenú hypotéku alebo nižšie náklady na bývanie. Mladí tak síce šetria peniaze, ale platia za to inú cenu – odkladanie samostatnosti, založenia rodiny a kariérneho rastu.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Dôsledky neskorého osamostatnenia: Demografická časovaná bomba

Neskorý odchod od rodičov má vážne následky pre celú spoločnosť:

1. Odkladanie manželstva

Mladí sa berú neskôr, pretože nemajú kde bývať.

2. Nižšia pôrodnosť

Bez vlastného bývania mladé páry odkladajú aj rodičovstvo.

3. Ekonomické spomalenie

Menej detí = menej pracovnej sily = pomalší ekonomický rast.

„Táto oblasť bude v najbližších rokoch výrazne ovplyvňovať ekonomický vývoj v rozvinutých ekonomikách,“ varuje analytik Kočiš.

Čo by sa muselo zmeniť, aby Slováci odchádzali od rodičov skôr?

1. Rozvoj dostupného nájomného bývania

Slovensko potrebuje masívny rozvoj nájomného segmentu – štátneho aj súkromného. Podnájom musí byť cenovo dostupný a právne chránený.

2. Vyššie mzdy

Pomery miezd k cenám nehnuteľností sa musia zlepšiť. To sa však nepodarí bez štrukturálnych reforiem a prorastových opatrení.

3. Kultúrna zmena

Slovensko má jednu z najnižších úrovní urbanizácie v EÚ. Mladí zostávajú v menších mestách a dedinách, kde je ešte ťažšie nájsť prácu aj bývanie.

„Impulz môže postupne prísť aj z trhu práce. Vyššie mzdy a zlepšenie pomeru k cenám nehnuteľností môžu trend zmeniť. Na to však bude musieť slovenská ekonomika generovať vyššiu pridanú hodnotu,“ dodáva Kočiš.

Mladý pár rieši finančné problémy pri pohľade na laptop

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Vek 35 rokov ako riziko pre banku. Prečo?

Realitná expertka Karin Zápalová v podcaste Nehnuteľnosti.sk tiež hovorí skúsenostiach svojich klientov s tzv. „mama hotelom“. „Stretávam sa s tým, že ten mama hotel je skôr z tej strany tej mamy alebo tých rodičov, ktorí majú väčšiu nehnuteľnosť a nechcú to dieťa svoje pustiť z domu, aby sa o nich v budúcnosti postaralo. Ale samozrejme, mladí ľudia by mali podľa mňa skúsiť samostatné bývanie.“

Zápalová preto odporúča: „Ak sú ľudia single, ak sú sami, niekedy je veľmi dobre si spočítať naozaj finančné náklady, ktoré to celé bude obnášať, teda náklady na bývanie a hypotéku. Aby sa nestalo, že ich to potom prekvapí v čase, keď príde nejaká životná situácia a budú sa musieť rozhodnúť inak.

Každopádne, ak im to vychádza a vyjde aj hypotéka, tak vedia kúpiť nehnuteľnosť. Najneskôr do 35 rokov svojho života by si mali tú prvú nehnuteľnosť už riešiť mladí ľudia a vyletieť z hniezda.“

Záver: Je nádej na zmenu?

Slovensko má pred sebou obrovskú výzvu. Ak chceme, aby mladí odchádzali od rodičov skôr, musíme:

• Vybudovať funkčný trh nájomného bývania.

• Zvýšiť mzdy a zlepšiť dostupnosť bývania.

• Podporiť urbanizáciu a pracovné príležitosti.

• Zmeniť kultúrne vnímanie samostatnosti.

Bez týchto zmien budeme aj naďalej patriť medzi krajiny, kde mladí zostávajú s rodičmi najdlhšie v Európe. A to má dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú ekonomiku a budúcnosť Slovenska.

Zdroj: TASR, Nehnuteľnosti.sk

Prečítajte si tiež:

Chcete si kúpiť byt alebo dom, ale hypotéka nestačí? Zistite, ako banky počítajú úver a ako dofinancovať zvyšok

Malý priestor, veľký potenciál: Prečo sú garsónky dobrou voľbou na investíciu či štartovacie bývanie

Predávajúci nadhodnocujú svoje nehnuteľnosti – motivuje ich aj rast cien. Pôjdu hore ešte viac?