Prečo jedna áno a druhá nie? Príbeh dvoch škôlok ukazuje ozajstnú realitu prideľovania dotácií
Tri zo štyroch verejných budov na Slovensku potrebujú obnovu. Investičný dlh sa počíta v miliardách eur a tempo rekonštrukcií nestačí pokryť nahromadené zanedbanie. O tom, či sa škola alebo kultúrne centrum dočkajú modernizácie, často nerozhoduje ich stav ani potreba obyvateľov, ale úspech v konkrétnej výzve z európskych zdrojov. Dve podobné budovy tak môže odlišovať práve dostupnosť financií na obnovu.
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Materská škola Makarenkova Partizánske
Platforma Budovy pre budúcnosť
Keď sa obnova podarí podľa predstáv
Mesto Partizánske v minulom roku zrealizovalo komplexnú rekonštrukciu materskej školy na Malej Okružnej. Obnova priniesla úsporu energií, lepšiu adaptáciu na zmenu klímy aj efektívnejšie hospodárenie s vodou.
Mesto zvýšilo odolnosť budovy, znížilo prevádzkové náklady a zlepšilo podmienky pre deti aj zamestnancov. Rekonštrukciu umožnilo financovanie z európskych zdrojov. Materská škola dnes spĺňa súčasné technické aj prevádzkové štandardy a poskytuje kvalitné a zdravé prostredie.
Keď ďalšia škôlka v rovnakom meste ostáva v poradí
Len o pár ulíc ďalej stojí ďalšia materská škola – na Makarenkovej ulici. Mesto opravilo strechu a vymenilo okná. Obvodový plášť, interiér aj technológie však stále čakajú na komplexnú obnovu. Nie preto, že by mesto nevidelo potrebu investície, ale preto, že na ňu nemá dostatok financií.
Konsolidácia verejných financií a nízke príjmy samospráv nútia mestá šetriť na všetkých úrovniach. Bez externých zdrojov si veľké investície nemôžu dovoliť. Aj táto škôlka preto čaká na ďalšiu dostupnú výzvu.
Rozdiel medzi oboma školami nevznikol podľa potrieb detí ani technického stavu budovy, ale podľa toho, či bolo dostupné a podarilo sa získať financovanie.
Blízko seba, no ďaleko od rovnakých podmienok
Podobný kontrast vidno aj v bratislavskej Petržalke. Na najväčšom sídlisku stoja vedľa seba dve takmer totožné budovy. Jedna slúži ako základná umelecká škola, druhá ako centrum voľného času.
Umelecká škola prešla čiastočnou rekonštrukciou – mesto ju zateplilo, vymenilo okná a osvetlenie. Centrum voľného času, ktoré je momentálne zatvorené, na obnovu stále čaká, hoci ešte donedávna fungovalo naplno.
Zdroj: Platforma Budovy pre budúcnosť
Mestu nejde len o nižšiu spotrebu energií. Chce zjednodušiť prevádzku tak, aby sa zamestnanci mohli venovať deťom namiesto riešenia technických problémov.
Bratislava mala dlhé roky obmedzený prístup k eurofondom a spoliehala sa na menšie granty. Tempo obnovy sa preto spomalilo. Situácia sa postupne mení, investičný dlh však zostáva vysoký.
Hlavné mesto vlastní desiatky až stovky budov – školy, kultúrne domy, športoviská či administratívne objekty – ktoré čakajú na rekonštrukciu rovnako ako centrum voľného času v Petržalke.
Chýbajúci systém obnovy
Mestá a obce dlhodobo upozorňujú na rozsiahly investičný dlh vo verejných budovách. Keď sa podarí obnoviť škôlku, školu či kultúrne centrum, rozhodne o tom spravidla jednorazová výzva z európskych zdrojov alebo mimoriadne financovanie. Predvídateľný a stabilný systém investovania do verejného majetku stále chýba.
Verejné budovy nie sú len stavby z betónu a tehál. Sú to priestory vzdelávania, komunitného života a verejných služieb. Keď chátrajú alebo zostanú zatvorené, pocítia to obyvatelia okamžite.
Osud podobných budov dnes neurčuje ich význam, ale dostupnosť zdrojov. Kým štát nenastaví systematické financovanie obnovy, mnohé z nich budú ďalej čakať – nie pre nedostatok vôle, ale pre nedostatok peňazí.
