Slovenské mestá čakajú v rade na dotácie. Česi opravujú školy a nemocnice úplne inak a funguje to
Slovensko čakajú v najbližších rokoch záväzky v oblasti obnovy budov vyplývajúce z dvoch revidovaných európskych smerníc. Medzi požiadavkami je napríklad obnova minimálne 3 % podlahovej plochy verejných budov ročne alebo obnova aspoň 16 % energeticky najnáročnejších nebytových priestorov do roku 2030 a 26 % do roku 2033.
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Nemocnica Mickiewiczova
Platforma Budovy pre budúcnosť
Tempo obnovy na Slovensku sa teda bude musieť výrazne zvýšiť – čo je dobrá správa najmä vzhľadom na rastúci investičný dlh v tomto sektore. Ambiciózne požiadavky si však vyžadujú aj systematický prístup – nielen čakať na viac peňazí, ale aj hľadať chytrejší spôsob, ako ich získať a využiť.
Garancia ako cesta k úspechu?
Jednou z možností sú takzvané garantované energetické služby (GES) – nástroj, ktorý v okolitých krajinách funguje už roky, no na Slovensku zostáva stále málo využívaný. Princíp je pritom jednoduchý: poskytovateľ energetických služieb navrhne, zrealizuje a financuje balík úsporných opatrení na budove a zároveň garantuje, že dosiahne konkrétne úspory energie.
Investícia sa potom spláca priamo z týchto úspor – správca budovy tak nemusí mať peniaze vopred ani čakať na dostupnú dotačnú výzvu. Tento model sa výrazne rozšíril napríklad v Českej republike, kde sa prostredníctvom GES projektov zrekonštruovalo už takmer dve tisíc budov a ušetrili stovky miliónov eur.
Medzi najčastejšie projekty patria školy a nemocnice, no veľký potenciál majú aj ďalšie verejné budovy. Jedným z úspešných príkladov je projekt Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne, kde sa garantuje úspora energií vo výške 20 miliónov eur počas desiatich rokov.
Prečítajte si tiež: Prečo jedna áno a druhá nie? Príbeh dvoch škôlok ukazuje ozajstnú realitu prideľovania dotácií
Pre verejnú správu má GES ešte jednu dôležitú výhodu: ak sú splnené príslušné podmienky, investícia sa môže vykazovať mimo verejného dlhu. Mestá a obce tak môžu rekonštruovať budovy s pomocou súkromného kapitálu bez toho, aby si zhoršili vlastné hospodárenie alebo zadlženosť.
Práve v čase konsolidácie verejných financií, keď sú rozpočty samospráv pod tlakom, môže byť GES jednou z mála reálnych ciest, ako investičný dlh postupne znižovať.
Bez jasnej vízie to nepôjde
Slovensko malo do konca decembra 2025 predložiť návrh Národného plánu obnovy budov – dokument, ktorý mal ukázať, ako štát pristúpi k novým európskym povinnostiam a systematickej obnove budov. Dodnes však tento plán nebol publikovaný.
Kým vízia štátu chýba, verejné budovy zostávajú odkázané na ohlásenie dotačných výziev, v ktorých navyše nemajú zaručený úspech. Čakanie na dotácie a ich štedré nastavenie podmienok má zároveň za následok obnovu iba zlomku verejných budov. Súčasné tempo obnovy však stačiť nebude a spoliehanie sa výlučne na granty môže byť slepá ulička.
Napriek dostupným nástrojom štát zatiaľ nevytvoril podmienky na ich systematické využívanie. Slovensko má pritom pred sebou reálnu príležitosť: pritiahnuť súkromný kapitál do obnovy verejných budov, znižovať investičný dlh a zároveň plniť európske záväzky. To však už nie je otázka dostupných peňazí, ale rozhodnutia.
