VideoMedzi chátraním a obnovou: Prečo sa niektoré verejné stavby obnoviť nedajú – a iné áno?
Verejné budovy využívame počas celého života – v nemocniciach, školách, na úradoch, v kultúrnych a sociálnych zariadeniach. Sú prirodzenou súčasťou každodenného fungovania spoločnosti. Ich význam si však často uvedomíme až vtedy, keď prestanú plniť svoju funkciu. Ako tomu zabrániť?
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Adamovské Kochanovce
Platforma Budovy pre budúcnosť
Mnohé verejné budovy na Slovensku sú v zlom technickom stave. Majú vysokú spotrebu energie, vysoké prevádzkové náklady a často nespĺňajú základné požiadavky na komfort, dostupnosť či bezpečnosť. Napriek tomu ich obnova postupuje pomaly.
Verejné budovy – školy, úrady či nemocnice – majú slúžiť ľuďom. Investície do nich nie sú náklad. Obnova verejných budov patrí medzi najrozumnejšie investície, aké môže štát urobiť.
Platforma Budovy pre budúcnosť v sérii videí predstavuje konkrétne príklady obnovy verejných budov na Slovensku. Ukazuje rozdiely v prístupe, financovaní a výsledkoch.
V Adamovských Kochanovciach úspešne zrekonštruovali kaštieľ pre ľudí so zdravotným znevýhodnením
Domov sociálnych služieb v Adamovských Kochanovciach sídli v barokovom kaštieli zo 17. storočia. Sociálne služby sa tu poskytujú viac ako 60 rokov, no samotná budova prešla len minimálnymi úpravami. Je energeticky neefektívna, jej prevádzka je nákladná a neposkytuje bezbariérové ani dôstojné podmienky pre klientov. To má priamy vplyv na kvalitu života ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Hlavným problémom je pamiatková ochrana objektu. Takéto budovy sú v dotačných výzvach často znevýhodnené. Ich obnova je drahšia, podlieha prísnejším pravidlám a nastavené podmienky im často neumožňujú získať podporu. Výsledkom je, že budova zatiaľ neslúži svojmu účelu v potrebnom rozsahu.
V blízkosti sa nachádza iný príklad. Centrum denných aktivít v Trenčíne vzniklo rekonštrukciou pôvodne vyhorenej mestskej vily. Dnes funguje ako moderné zariadenie sociálnych služieb a je súčasťou procesu deinštitucionalizácie DSS Adamovské Kochanovce.
Rekonštrukcia zachovala historické prvky, no zároveň zlepšila prevádzkové podmienky a znížila energetickú náročnosť. Projekt bol financovaný z Plánu obnovy a ukazuje, že pri vhodne nastavených výzvach je kvalitná obnova možná.
Pamiatky narážajú často na systémové prekážky a zostávajú chátrať
Systémové problémy pri obnove pamiatkovo chránených budov potvrdzuje aj skúsenosť Dolného Kubína. Mesto sa zapojilo do výzvy určenej pre pamiatky, no dostupné financie boli obmedzené. Zo 175 predložených projektov bolo podporených len 14. A Dolný Kubín sa medzi ne nedostal.
Kým bežné verejné budovy sa môžu uchádzať o podporu vo viacerých výzvach, pamiatkovo chránené objekty majú možnosti obmedzené. Ich obnova je drahšia, technologické riešenia sú limitované a požadované úspory energie sa často nedajú dosiahnuť. Spoluúčasť samospráv sa tak môže vyšplhať na 60 až 70 %, čo je pre mnohé mestá neudržateľné.
Zdroj: Platforma Budovy pre budúcnosť
Deti majú novú materskú školu na sídlisku Brezovec
Aj napriek tomu Dolný Kubín ukazuje, že obnova verejných budov má zmysel, ak sú podmienky nastavené realisticky. Príkladom je komplexná rekonštrukcia materskej školy na sídlisku Brezovec.
Budova prešla kompletnou obnovou vrátane zateplenia a využitia moderných technológií. Výsledkom sú nižšie energetické náklady, lepšie vnútorné prostredie a kvalitnejšie podmienky pre deti aj zamestnancov. Časť energie si škôlka vyrába sama, čím znižuje prevádzkové náklady.
Prečo je obnova verejných budov na Slovensku dôležitá?
Obnova verejných budov nie je len technická otázka. Ovplyvňuje kvalitu služieb, dostupnosť, zdravie a dôstojnosť ľudí, ktorí tieto priestory denne využívajú.
Ak chce Slovensko systematicky zlepšovať stav verejných budov, potrebuje stabilné, predvídateľné a spravodlivo nastavené financovanie. Také, ktoré zohľadní aj špecifiká pamiatkovo chránených objektov a umožní ich obnovu aj v náročnejších podmienkach.
Verejné budovy majú slúžiť ľuďom. Investície do nich nie sú náklad. Obnova verejných budov patrí medzi najrozumnejšie investície, aké môže štát urobiť.
Školy, nemocnice či úrady dnes spotrebúvajú obrovské množstvo energie, stoja verejné financie milióny eur ročne a často ponúkajú prostredie, ktoré nezodpovedá základným štandardom 21. storočia.
Komplexná obnova dokáže výrazne znížiť účty za energie, obmedziť emisie a zároveň zlepšiť zdravie, komfort a výkon ľudí, ktorí tieto budovy denne využívajú. Nejde o výdavok, ale o investíciu, ktorá sa štátu vracia v úsporách, lepších službách a vyššej odolnosti verejnej infraštruktúry.
