Róbert Bosák je redaktorom portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2019. V rámci redakčnej činnosti sa špecializuje na svetovú architektúru, udržateľné stavby a nové stavebné projekty z domova a z ČR.
Téma kvalitnej tieniacej techniky bola v posledných týždňoch opäť v kurze. Práve teplé letné dni preverili, čoho sú jednotlivé druhy roliet či žalúzií schopné. Výnimkou neboli ani tzv. screenové rolety, ktoré ponúkajú viacero pozitív, no zároveň sa s nimi spájajú aj isté mínusy.
Extravagantných interiérových smerov je viacero. Máloktorý z nich ale vyniká viac ako tzv. boho štýl. Ten bol síce pôvodne výsadou najexcentrickejších umelcov, no v dnešnej dobe zdobí byty po celom svete, a to aj tie, kde nežijú umelecké či výstredné typy.
Vysoká spotreba elektriny, značná environmentálna záťaž, úbytok jednotlivých hmyzích populácií. To sú len niektoré z dopadov svetelného smogu, o ktorého nežiaducom vplyve sa hovorí čoraz viac. S tým sa na stôl dostávajú návrhy, ktorých zavádzanie do praxe by mohlo jeho množstvo obmedziť.
Luxusné hotely, ktorých interiéry zdobia prepychové dekorácie zo vzácnych kovov, nie sú ničím ojedinelým. S rezortom, v ktorom je zlato základným dizajnovým prvkom, sme sa však doteraz nestretli. Zmenil to až nový hotel, ktorý od začiatku leta prevádzkujú vo vietnamskom Hanoji.
S rozvojom vesmírneho programu pribúdajú aj projekty rôznych komplexov a areálov, ktoré majú vytvárať zázemie pre lety do vesmíru. Jeden z takýchto projektov sa pomaly pripravuje v Japonsku.
Čaro podmorského sveta sa po apartmánoch a reštauráciách dá sledovať už aj z múzea. Aj keď nové podmorské múzeum sprístupnené v gréckych vodách Egejského mora nie je prvým svojho druhu, jeho expozícia ho robí jedinečným na celom svete.
Príbytky ukryté v trávnatých svahoch sú už nejaký čas hitom, takže s hobitími domami sa stretávame pomerne často. Hotelov a ich wellness centier zariadených v takomto štýle je však menej. Nedávno dokončený projekt z Južného Tirolska sa tak okamžite zaradil medzi unikáty, minimálne tie európske.
Jednému z islandských hotelových komplexov nemôžu v počte hviezdičiek konkurovať ani najluxusnejšie rezorty v Dubaji, na Havaji či na Maledivách. Jeho návštevníci si ich totiž môžu užívať až 5 miliónov. V tomto prípade to ale s ich obrovským počtom neplatí doslova.
O vesmírnom programe a budovaní vesmírnych staníc sa hovorí neustále. Podmorské stanice určené na vedecké výskumy však stoja trochu v tieni. Zmeniť to môže chystaný komplex Proteus, ktorý má byť unikátnym vedeckým strediskom, aké tu ešte nebolo.
Technológie už dlhšie zasahujú aj do záhradkárčenia. Boomu okolo smart zariadení sa nevyhlo ani pestovanie izbových rastlín. Tie sa pestujú v tzv. inteligentných kvetináčoch v čoraz väčšom počte domácností po celom svete.
Nie je to prvý projekt svojho druhu, no podľa mnohých kritikov je doposiaľ najlepším. Národný futbalový štadión v Južnej Kórei sa totiž stane súčasťou komplexu, aký sa na športovom poli bežne neobjavuje.
Realizácia budov pomocou techniky 3D tlače napreduje po celom svete. Už nejaký čas sa jej nadmieru darí aj na starom kontinente. Jej postupný rozvoj po najnovšom vyústil do „výstavby“ prvého 2-podlažného 3D rodinného domu.
Preteky o najväčší architektonický projekt v arabskom svete pokračujú. O slovo sa opäť hlási Saudská Arábia, ktorá len pred pár dňami predstavila ďalší megalomanský návrh. Tentoraz sa jedná o obrovské letisko vybudované priamo v púšti.
Nároky na komfort a bezpečnosť pri pohybe po priestore sú vysoké v každej miestnosti. V kúpeľniach sú však jednotlivé požiadavky ešte o niečo vyššie. Zohľadnenie 6 hlavných faktorov, od ktorých závisí, či sa naša kúpeľňa stane vkusným, bezpečným a pohodlným priestorom, nám ich pomôže splniť.
Korok sa pôvodne využíval hlavne na výrobu zátok do fliaš s alkoholom. Jeho pozitíva však postupne začali objavovať aj stavebníci a bytoví dizajnéri. Obľúbený materiál sa tak čoraz častejšie stáva súčasťou našich domácností, a to hneď v niekoľkých formách.
Domček, ktorý má byť hodnovernou kópiou chalúpky z Večerníčka, už niekoľko rokov chátra. Symbol populárneho seriálu pre najmenších však konečne dostáva druhú šancu. Začiatkom júla sa totiž začalo s jeho obnovou.
Mrakodrapy sa nemusia stavať iba do výšky. Architekti už dávnejšie prišli s víziou, ako ich budovať v horizontálnej podobe. Oficiálne prvý objekt tohto druhu už dokonca stojí na svojom mieste.
Veľké továrne sú len jedným z aspektov, ktorý sa podpisuje na neustálom znečisťovaní životného prostredia. Výstavba šetrnejších priemyselných objektov síce rastúci problém nezastaví, no aspoň čiastočne by mohla prispieť k jeho riešeniu. Príkladom je projekt z nórskeho Magnoru, kde má vyrásť najekologickejšia továreň na svete.