Ani budúci rok sa pravdepodobne nezaobíde bez ďalšieho zvyšovania daní. Tentokrát sa Slováci musia pripraviť na vyššie dane z nehnuteľností. Zatiaľ ide iba o návrh z dielne Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), avšak vláda v súčasnosti hľadá stále ďalšie zdroje navyše, a preto je veľmi pravdepodobné, že si ním bude súhlasiť.

ZMOS už svoje nápady predostrel aj ministerstvu financií.

V článku sa dozviete:

• aké zmeny v zdaňovaní nehnuteľností navrhujú samosprávy;

• koho by sa najviac dotklo zvyšovanie daní;

• aký postoj má ministerstvo financií;

• ktoré opozičné strany sú proti zvyšovaniu daní z nehnuteľností.

Automatické zvyšovanie daní

Jedným z kľúčových návrhov je automatická valorizácia dane podľa inflácie – jednoducho povedané, vaša daň by každoročne rástla tempom zdražovania v ekonomike.

Majitelia viacerých nehnuteľností by pocítili zmeny najciteľnejšie. ZMOS navrhuje progresívne zdanenie, kde by druhá a každá ďalšia nehnuteľnosť bola zdanená dvojnásobne alebo až trojnásobne. Predstavte si, že máte byt, v ktorom bývate a druhý, ktorý prenajímate. Namiesto súčasných 50 eur by ste za prenajímaný byt mohli platiť 100 až 150 eur ročne.

Zaujímavú zmenu pripravujú aj pre viacpodlažné komerčné budovy. Kým dnes sa poschodia zdaňujú nižšou sadzbou než prízemie, nový návrh predpokladá opačný prístup – výraznejšie zdanenie poschodí. Súčasná sadzba 33 centov za meter štvorcový by mohla vyskočiť až na 1 euro.

Najdramatickejšie zvýšenie však čaká prevádzkovateľov hazardu. Kasína, herne a priestory s automatmi by mali byť zdanené „násobne vyššie“ než súčasných 3 až 6 eur za meter štvorcový.

Modernejší systém zdaňovania podľa hodnoty nehnuteľností zatiaľ zostáva v nedohľadne. Bránia tomu chýbajúce cenové mapy a neúplná funkčnosť katastra po kyberútoku. Aj úradnícka vláda odporučila najprv dopracovať zdanenie podľa podlahovej plochy, ktoré by postupne mohlo priniesť do rozpočtu až pol miliardy eur.

ZMOS zároveň žiada zvýšenie poplatku za rozvoj, ktorý je v súčasnosti 3 až 35 eur za každý aj začatý štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. O koľko presne by sa mal tento poplatok zvýšiť, zatiaľ nešpecifikovali.

Aj primátori chcú vyššie dane

Richard Rybníček, predseda Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátora Trenčína upozornil v rozhovore pre agentúru SITA, že aby mestá zabezpečili všetok komfort pre obyvateľov, musia v súčasnosti pravidelne zvyšovať dane z nehnuteľnosti. Poukazuje však na špecifické prípady: „Existujú mestá alebo obce, kde napríklad žije 100 obyvateľov, ale popritom tam býva ďalších 250 chalupárov, ktorí tam dochádzajú len na víkend alebo len raz za čas.“

ÚMS preto taktiež navrhuje reformu financovania územnej samosprávy prostredníctvom zmeny v otázkach dane z nehnuteľností, aby občan, ktorý vlastní napríklad chatu, musel platiť špeciálne dane.

„Lebo dnes, keď ma nejaký bohatý človek obrovský barak alebo obrovský apartmán vo Vysokých Tatrách, tak ten starosta ho nevie zdaniť nejakou špeciálnou daňou,“ vysvetlil Rybníček. „To sa dá urobiť tak, aby starostovia a primátori mohli druhú, tretiu, štvrtú, piatu, šiestu nehnuteľnosť zdaňovať špeciálnym systémom,“ dodal s tým, že navrhujú, aby starosta obce alebo primátor mohol zdaniť každú nehnuteľnosť inak.

Konkrétne navrhuje: „Prvá nehnuteľnosť nech je zdanená jednotnou sadzbou, ale každá ďalšia nehnuteľnosť nech je zdanená špeciálnym rozhodnutím napríklad zastupiteľstva danej obci.“ Súčasný zákon podľa neho takéto rozdielne zdanenie neumožňuje.

Prečítajte si aj:

Daň z nehnuteľností v roku 2025: kto musí podávať daňové priznanie a kto nie

Zdedili ste dom, byt či pozemok? Kedy musíte podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti?

Čo hovorí na to opozícia?

Ako sa k celej veci postaví ministerstvo financií a vláda, zatiaľ nie je úplne isté. Dá sa však očakávať, že kabinet nakoniec kývne na návrhy samospráv. Rezort financií totiž hľadá akékoľvek dodatočné zdroje v rámci konsolidácie štátnej kasy. Najnovšie chce okresať odpisovanie dane z pridanej hodnoty pri firemných automobiloch. A tak ďalšie peniaze vo verejných financiách určite uvíta, nakoľko na znižovanie výdavkov vláda Roberta Fica doteraz nenabrala odvahu.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Jedinou politickou stranou, ktorá verejne nesúhlasí s takýmto zvyšovaním daní je opozičná SaS. Podpredseda strany Marián Viskupič poukázal na konkrétne problémy s navrhovanými opatreniami: „ZMOS chce, aby sa daň z nehnuteľností automaticky valorizovala každý rok, aby sa druhá a tretia nehnuteľnosť zdaňovala vyššou sadzbou a aby boli vyššie dane pre podnikateľov. Toto všetko len prehĺbi problémy a spôsobí, že život na Slovensku bude ešte ťažší.“

Podľa neho by sa vláda mala sústrediť na efektívnejšie hospodárenie so štátnymi financiami namiesto toho, aby zaťažovala občanov a podnikateľov. „Neexistuje dôvod, aby centrálna vláda rozhodovala o zvyšovaní miestnych daní. Samosprávy by mali mať slobodu určovať si svoju daňovú politiku podľa potrieb svojich obyvateľov,“ dodal Viskupič.

Na druhej strane Progresívne Slovensko nie je vyslovene proti zvyšovaniu daní z nehnuteľností. Ako povedal v rozhovore pre portál Aktuality.sk ekonomický expert strany Štefan Kišš, ak je nevyhnutné zvyšovať nejaké dane, tak dane z majetku sú tie, s ktorými treba hýbať. Obzvlášť preto, že na Slovensku sú mimoriadne nízke.

„Problém je, že ako krajina na to opäť nie sme pripravení. Narážam na cenové mapy. Štát nemá dáta na to, aby daň z nehnuteľností vyberal spravodlivo. Preto dnes hľadá zástupné riešenia, ktoré sú nedokonalé. Budú ľudia, ktorí sa budú objektívne cítiť poškodení. A keď bude štát chcieť tú škodu minimalizovať, zmenší sa výber. Keby sa na to chystal ako zodpovedný vládca, nie populista, pripravoval by takéto dáta. Pripravoval by na to finančnú správu aj samosprávy,“ uzavrel.