V článku sa dozviete:

• prečo je dôležitá nová legislatíva ohľadom financovania samospráv,

• ako vláda prehodila zodpovednosť za nepopulárne dane späť na samosprávy,

• ktoré krajské mestá nepotrebujú zvyšovať dane a ktoré čelia miliónovým dlhom,

• prečo má vláda len mesiac na vyriešenie daňového chaosu.

Po mesiacoch rokovaní sa vláda rozhodla nepresadzovať jednotnú legislatívu o daniach z nehnuteľností. Celú zodpovednosť preniesla späť na obce a mestá, ktoré si teraz budú môcť nastaviť sadzby podľa vlastného uváženia.

Pôvodne sa pritom zdalo, že dohoda je na dosah. „Stačí už len doladiť detaily,“ hovoril ešte v polovici apríla trenčianský primátor Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska. Samosprávy počítali s tým, že novela pôjde do parlamentu v máji či júni.

Situácia sa zmenila po poslednom rokovaní, na ktorom vláda oznámila nový prístup. „Namiesto celoslovenských pravidiel budú starostovia, primátori a jednotliví zástupcovia zastupiteľstva niesť plnú zodpovednosť za to, aká výška daní bude stanovená,“ uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík.

Minister financií Ladislav Kamenický vysvetlil zmenu tak, že „vláda žiadne dane z nehnuteľností zvyšovať nebude“ a chce len „posilniť právomoci samosprávy“.

Prečítajte si tiež: Daň z nehnuteľností v roku 2025: kto musí podávať daňové priznanie a kto nie

Časový tlak na rozhodnutia

Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa blížia kľúčové termíny. Obce musia do konca novembra prijať svoje rozpočty a parlament má do 21. novembra 2025 schváliť štátny rozpočet. V opačnom prípade sa aktivujú opatrenia dlhovej brzdy.

Pôvodný zámer zjednotiť systém, v ktorom sa dane líšia od niekoľkých centov po eurá za meter štvorcový, tak zostáva nerealizovaný. Každá samospráva si bude musieť vyriešiť financovanie podľa vlastných potrieb a možností.

Aj škrtanie obcí nechávajú na samosprávy

Popri daniach Fico opäť otvoril tému škrtania počtu obcí a krajov. Z aktuálnych 2700 samosprávnych celkov by chcel urobiť päťsto, z ôsmich krajov tri.
No ani túto citlivú reformu nechce vláda robiť sama. Podľa Kamenického je „na samosprávach, aby prišli s nejakým riešením“. Štát si tak chce zachovať čisté ruky aj pri tejto nepopulárnej reforme.

Samosprávy tak dostali na plecia nielen zodpovednosť za dane, ale aj za vlastné „zrušenie“. A to všetko bez jasných pravidiel, harmonogramu či finančných záruk.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Ako reagujú krajské mestá?

Oslovili sme všetky krajské mestá s otázkou, ako ich ovplyvní to, že vláda na čele s Robertom Ficom odmietla zvyšovať daň z nehnuteľností a celú zodpovednosť prehodila na samosprávy.

Trenčín: Konanie premiéra im neprekáža

Primátor Trenčína Richard Rybníček, ktorý je zároveň prezidentom Únie miest Slovenska, reagoval na Ficovo rozhodnutie pokojne. „Tak, ako doteraz. Je to kompetencia zástupcov mesta a vôbec nám neprekáža konanie premiéra,“ povedal Rybníček.

Trenčín pritom podľa neho nepotrebuje dane z nehnuteľností zvyšovať. „Keď, tak len o mieru inflácie,“ dodal primátor s tým, že mesto sa musí prispôsobiť navyšovaniu nákladov na služby ako verejná doprava, kosenie či sociálne služby.

Rybníček vysvetlil, že jednotná legislatíva bola požiadavkou predovšetkým malých obcí a miest, kde starostovia nedokázali presvedčiť poslancov o potrebe zvýšiť dane. „Ja ako primátor vždy budem tvrdiť, že samosprávy si majú o daniach rozhodovať sami a štát im nemá do toho čo rozprávať,“ zdôraznil.

Košice: Investičný dlh predstavuje jednu miliardu eur

Košice neplánujú úpravu sadzby dane z nehnuteľností, no pripúšťajú, že majú výrazné finančné problémy. „Investičný dlh v oblasti dopravnej infraštruktúry predstavuje v Košiciach jednu miliardu eur, ktoré v rozpočte nemáme,“ uviedlo mesto.

Situáciu im komplikuje aj pokles príjmov od štátu. „Od kovidového obdobia dostávame čoraz menej financií z podielových daní,“ dodali Košice.

Žilina: Prioritou je dlhová brzda

Mesto Žilina sa problematikou zvyšovania daní z nehnuteľností plánuje zaoberať pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2026. „Aktuálne sú pre samosprávu prioritnejšie otázky a riešenia ohľadom dlhovej brzdy,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Ondrášová.

Svoje výdavky kryje mesto zo súčasne nastavených sadzieb, nielen z príjmov z daní z nehnuteľností.

Nitra: „Nemusíme zvyšovať dane“

Nitra patrí medzi mestá, ktoré zvyšovanie daní z nehnuteľností nepotrebujú. „Patríme medzi najmenej zadlžené krajské mestá na Slovensku a zároveň sa nám darí zabezpečovať rozvoj mesta aj bez dodatočného daňového zaťaženia obyvateľov,“ uviedol hovorca Tomáš Holúbek.

Mesto má pripravené projekty v hodnote takmer 30 miliónov eur, ktoré vie z veľkej časti financovať z eurofondov a grantových mechanizmov. V porovnaní s inými krajskými mestami sa Nitra pohybuje na priemernej až podpriemernej úrovni daní.

Banská Bystrica: Konsolidačné opatrenia bez vyšších daní

Banská Bystrica neuvažuje o zvýšení miestnych daní, ale bude musieť pristúpiť ku konsolidačným opatreniam v rámci rozpočtu. Sadzby dane z nehnuteľností sa pohybujú od 0,65 eura za meter štvorcový pri stavbách na bývanie až po 6 eur pri priemyselných stavbách.

^{Zdroj: Nehnuteľnosti.sk}

Trnava: Naposledy zvyšovali v roku 2020

V Trnave naposledy zvyšovali daň z nehnuteľností v roku 2020. Aktuálna sadzba je 1 euro za meter štvorcový ročne pri bytoch, domoch a garážach a 5 eur pri nebytových priestoroch. „Daň z nehnuteľností zvyšovať nebudeme,“ uviedla hovorkyňa Veronika Majtánová.

Bratislava: Žiadne úpravy sadzieb

Hlavné mesto neplánuje upravovať výšku sadzieb dane z nehnuteľností. Aktuálna sadzba pre byty a rodinné domy sa v závislosti od lokality pohybuje od 1,20 do 1,35 eura za meter štvorcový.

Reakcie krajských miest ukazujú rozdelenie – zatiaľ čo niektoré mestá ako Košice čelia vážnym finančným problémom, iné ako Nitra či Trnava si vystačia so súčasnými sadzbami. Ficovo rozhodnutie tak prenáša politicky citlivé rozhodovanie o daniach priamo na pleciach primátorov a starostov.