Pozrite sa, ktoré obce a mestá najviac zarobili na vašich realitách
Bratislavský kraj a jeho mestské časti dominujú rebríčku celkových príjmov z dane z nehnuteľností s výnosom takmer 105 miliónov eur. Medzi obcami však prekvapivo kraľujú Kalná nad Hronom a Jaslovské Bohunice, ktoré vďaka elektrárňam vybrali milióny eur. Rekordné Bernolákovo zase v poplatku za rozvoj s prehľadom porazilo Bratislavu aj Košice.
Martin Odkladal
redaktor Nehnuteľnosti.sk
Podanie daňového priznania pri predaji nehnuteľnosti
TASR
V článku sa dozviete:
- Koľko miliónov eur vybrali obce na dani z nehnuteľnosti?
- Ktoré obce si najviac vďaka dani prilepšili v rozpočte?
- Koľko peňazí prináša do kás samospráv poplatok za rozvoj?
- Na čo všetko smerujú peniaze z miestnych daní?
Na dani z nehnuteľnosti vyzbierali samosprávy o 121 miliónov eur viac ako vlani
Slovenské samosprávy sa v roku 2024 ocitli v nezávideniahodnej situácii. Štát im výrazne ukrojil z príjmov z daní fyzických osôb, ktorých podiel klesol zo 70 % na približne 55 %.
Tento výpadok nepokryli ani mimoriadne dotácie, ani jednorazové transfery z ministerstiev. Mestá a obce preto museli hľadať spôsoby, ako udržať osvetlenie v uliciach či zabezpečiť odvoz odpadu.
Samosprávy preto hľadali spôsob, ako naplniť prázdne obecné pokladnice. Jedinou silnou pákou v ich rukách zostáva daň z nehnuteľností. Túto daň môžu miestni poslanci priamo ovplyvniť podľa potrieb. V roku 2024 sa stala pre mnohé obce otázkou prežitia.
Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, celkový objem vybranej dane z nehnuteľností dosiahol vyše 618 miliónov eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 121 miliónov. Tento obrovský skok potvrdzuje plošné zvyšovanie sadzieb v regiónoch.
Výber daní z nehnuteľností v roku 2024
Prečítajte si tiež: Daň z nehnuteľností 2026: Kedy sa platí a neplatí a ako podať daňové priznanie?
Koľko vybrali na dani z nehnuteľností?
Analytička CRIF – Slovak Credit Bureau radí obciam vyššiu ostražitosť. Podľa nej musia obce dôsledne sledovať všetkých majiteľov majetku. Majú tiež prísnejšie dohliadať na včasné úhrady všetkých platieb.
Jana Marková v analýze doslova uvádza: „Samosprávy by preto mali klásť väčšiu pozornosť výberu dane z nehnuteľností“. Odporúča tiež dôsledný výber dane od úplne všetkých daňovníkov. V prípade neplatičov spomína aj zákonnú možnosť daňovej exekúcie.
Najväčšie bremeno nesú majitelia budov a rôznych stavieb. Daň zo stavieb tvorí dominantných 70 % celého výberu. Dane z pozemkov predstavujú približne jednu pätinu z celku. Len necelých 9 % výnosu plynie z bytov v domoch.
Regionálne rozdiely v príjmoch sú pritom na Slovensku priepastné. Bratislavský kraj získal na týchto daniach takmer 105 miliónov eur. Naopak Košický kraj vybral len niečo cez 27 miliónov. Tieto čísla ukazujú ekonomickú silu západu našej krajiny. Obce na západe generujú z majetku oveľa viac zdrojov. Pomáha im vysoká hodnota realít a hustota osídlenia.
Objem dane z nehnuteľností na celkových príjmoch samospráv
Kto platí najviac daní z nehnuteľností?
Veľmi výhodné postavenie majú lokality s dôležitým priemyslom. Obec Kalná nad Hronom profituje z prítomnosti elektrárne Mochovce. Získala z dane z pozemkov vyše 2,6 milióna eur. Poráža tým aj mnohé oveľa väčšie mestá. Podobne je na tom obec Jaslovské Bohunice v Trnavskom kraji. Stojí tam naša historicky prvá jadrová elektráreň.
Obec získala z dane zo stavieb vyše 2,5 milióna eur. Priemyselná infraštruktúra zásadne ovplyvňuje bohatstvo konkrétnej samosprávy. Takéto obce majú stabilnejší rozpočet na rozvoj. Môžu si dovoliť viac investícií do svojej infraštruktúry.
Bratislava a Košice majú v tomto systéme odlišné pravidlá. V Bratislave sa výnos delí medzi magistrát a mestské časti. Obe strany dostávajú presne polovicu z vybranej sumy. Mestské časti hlavného mesta získali vyše 67 miliónov eur. Suverénne najúspešnejšou mestskou časťou je opäť Ružinov. Jeho výnos z nehnuteľností presiahol 15 miliónov eur.
V Košiciach však platí úplne iný a tvrdší systém. Celý výnos z dane si ponecháva mesto Košice. Mestské časti Košíc nedostávajú z tejto dane ani euro. Musia sa preto spoliehať na iné zdroje príjmov.
Príjmy z dane z nehnuteľností jednotlivých mestských častí Bratislavy
Ďalšie poplatky pre samosprávy
Mestá využívajú aj takzvaný poplatok za rozvoj. Tento nástroj v roku 2024 aplikovalo 424 samospráv. Prekvapivým rekordérom roka sa stala obec Bernolákovo. Na poplatkoch od stavebníkov vybrala takmer 4,3 milióna eur. Bernolákovo tak predbehlo košickú metropolu aj bratislavský magistrát.
Starostovia však tieto peniaze nemôžu minúť na odmeny. Zákon určuje investovať tieto zdroje len do kapitálových projektov. Slúžia najmä na výstavbu nových ciest a škôlok. Pomáhajú rozširovať dôležitú miestnu infraštruktúru pre nových obyvateľov.
Uvedená analýza ukazuje aj znepokojivý pohľad na investície. Vyššie dane totiž nezachránili celkový stavebný rozvoj regiónov. Mestá museli v roku 2024 v investíciách výrazne brzdiť. Kapitálové výdavky na modernizáciu klesli o viac ako 36 %.
Samosprávy radšej šetrili a peniaze presúvali na bežný chod. Bežné výdavky obciam narástli o viac ako 7,5 %. Vyššie dane z nehnuteľností len plátali diery v rozpočtoch. Samosprávy fungujú v prostredí rastúcich cien a mzdových nákladov.
Viete, aké nehnuteľnosti sa predávajú vo vašom okolí?
Pozrite si aktuálnu ponuku bytov, domov či pozemkov z celého Slovenska na Nehnuteľnosti.sk
Lepšie hospodárenie samospráv
Marková v analýze priamo hodnotí celkové hospodárenie. „Samosprávy v súhrne hospodárili lepšie ako v roku 2023“, uvádza. To však neplatí pre úplne každú jednu samosprávu. Mnohé obce museli prekonávať nárast úloh bez dostatku peňazí. Rastúce náklady na zimnú údržbu a školy vytvorili tlak. Štát síce poslal určité dotácie, ale tie nestačili.
Niektoré mestá dokonca čerpali peniaze z rezervného fondu. Daň z nehnuteľností tak zostáva kľúčovým pilierom stability. Budúcnosť našich miest závisí od ochoty občanov platiť. Bez týchto peňazí by mestá čelili vážnym problémom.
Mestá museli v roku 2024 zvládnuť aj drahšie energie. Inflácia zasiahla ceny tovarov a dôležitých služieb. Samosprávy doplácajú na súkromné domovy sociálnych služieb. Taktiež museli financovať celoplošnú zimnú údržbu ciest. Mnohé z týchto povinností im pribúdajú bez finančného krytia.
Štátne opatrenia len čiastočne zmiernili tieto negatívne dopady. Analýza jasne hovorí o potrebe efektívneho riadenia financií. Obce sa učia narábať s každým eurom opatrne. Každé rozhodnutie o rozpočte má dnes veľkú váhu. Budúcnosť samospráv určí ich schopnosť spravodlivo vyberať dane. Iba tak udržia úroveň služieb pre svojich obyvateľov.
