Peniaze na obnovu budov dochádzajú. Ako udržať tempo a zabrániť prepadu?
Posledné roky mali investície do obnovy budov na Slovensku stúpajúci trend. Plán obnovy a odolnosti a Program Slovensko priniesli do tohto sektoru nemalé investície – v roku 2025 bola dostupná podpora na obnovu rodinných, bytových a verejných budov podpora vo výške viac ako 600 miliónov eur. Táto dostupnosť sa však blíži ku koncu. A zatiaľ ju nič konkrétne nenahrádza.
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Ako udržať tempno obnovy budov?
Envato Elements
Slovensko stojí pred investičnou priepasťou v obnove budov
Už budúci rok je riziko poklesu celkovej dostupnej podpory o viac ako 100 miliónov eur, ktoré budú chýbať. Na konci dekády, v rokoch 2028 až 2030, môže financovanie obnovy budov klesnúť ešte omnoho výraznejšie. Slovensko pritom potrebuje na dosiahnutie energetických záväzkov investovať do obnovy budov viac ako miliardu eur ročne.
Rozdiel medzi tým, čo bude k dispozícii, a tým, čo je skutočne potrebné, nie je marginálny. Je to výrazná medzera.
Prečo napriek záujmu dotácie stagnujú?
Na obnovu rodinného domu čaká podľa prieskumu takmer 660 000 slovenských domácností (170-tisíc rozhodnutých, 490-tisíc uvažujúcich). Podobne sú na tom obce a mestá, ktorých budovy čakajú na financovanie.
V poslednej dotačnej schéme na obnovu verejných budov neboli schválené projekty v celkovej výške 800 miliónov eur a budúcnosť ich obnovy je nejasná. Mestá a obce majú pritom hotové plány a vypracované projekty, na rade je doplnenie zdrojov financovania zo strany štátu.
Problém teda nespočíva v nezáujme a ani v nepripravenosti. Ak by programy na podporu obnovy budov boli dostupné, ľudia aj samosprávy by rekonštruovali radi.
Prečítajte si tiež: Prvá vlna rekonštrukcií panelákov končí. Potrebujú opätovnú obnovu. Prečo?
Čo príde po Pláne obnovy?
Plán obnovy a odolnosti bol jednorazový impulz, ktorý priniesol investície do obnovy budov, ale nie systémové riešenie. Nové eurofondové obdobie sa začne až po roku 2028. Medzera medzi dobehnutím starých zdrojov a príchodom nových môže tak trvať dva až tri roky – a práve v tomto čase hrozí, že naštartovaná vlna obnovy jednoducho prepadne.
Slovensko pritom za posledné roky investuje do energetickej efektívnosti len polovicu európskeho priemeru na obyvateľa. V porovnaní s Českou republikou, ktorá investuje takmer štyrikrát viac, by sme mali naopak dobiehať zameškané.
Riešenie je v rozhodnutiach
Riešenia existujú – od plného využitia Modernizačného fondu až po včasné spustenie Sociálno-klimatického fondu, ktoré môžu výrazne pomôcť s podporou obnovy budov. Ešte dôležitejšie je však vytvorenie stabilných a dlhodobých podporných schém, vďaka ktorým by takéto výkyvy vo financovaní vôbec nenastali. Priepasti sa dá predísť jedine ak bude štát konať vopred a systematicky, nie až keď prepad vo financovaní nastane.
Obnova budov pritom patrí medzi najefektívnejšie investície, aké môže verejný sektor urobiť. Znižuje účty za energie, podporuje ekonomický rast a zvyšuje kvalitu života. Nechať ju stroskotať na medzere v harmonograme financovania by bola škoda, ktorá sa môže odstraňovať roky.
Viac sa môžete dočítať v štúdii Budovy pre budúcnosť.
