Natália Mokoš Hulmanová je redaktorkou portálu Nehnuteľnosti.sk od roku 2018. V rámci magazínu sa zameriava na developerské projekty a celkovo štýlovú architektúru, pričom sa snaží identifikovať riešenia, ktoré by mohli poslúžiť ako pozitívne príklady pre ďalšiu výstavbu. Z inzercie vyberá zaujímavé ponuky, ktoré bližšie prezentuje čitateľom.
S vlnou zatepľovania bytových domov sa na slovenské sídliská dostali naozaj pozoruhodné farebné kombinácie. Pod novými vrstvami mizne tradičná sivá a s ňou aj mnohé umelecké diela, ktoré fasády “panelákov” zdobili pôvodne.
Záhradné mesto je koncept z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý reaguje na negatívne dôsledky rozvoja priemyslu v mestách. Podstatou bolo vybudovanie nových sebestačných štruktúr osídlenia poskytujúcich kvalitné bývanie s dôrazom na prírodnú zložku prostredia. Lokálne pracovné príležitosti mali posilniť komunitu i väzby s miestom a zabezpečiť nezávislosť na hlavnom sídle.
Súťaž CE ZA AR organizovaná Slovenskou komorou architektov už 18. rok upozorňuje na originálne a výnimočné architektonické diela. Nominácia a rovnako následné víťazstvo projektu NIDO v kategórií Bytové domy v tohtoročnom CE ZA AR 2019 teda rozhodne neprekvapí. Sympatický rezidenčný súbor navrhnutý ateliérom GRIDO architekti si ocenenie i väčšiu pozornosť určite zaslúži.
Pred viac ako rokom boli zahájené rekonštrukčné práce na industriálnych objektoch bývalej Bratislavskej cvernovej továrne na Svätoplukovej ulici. Približne o ďalší rok získa hlavné mesto obnovenú Pradiareň, národnú kultúrnu pamiatku a zároveň reprezentatívnu budovu v jednej z ťažiskových lokalít v miestnej časti Nivy. Čo sa však ukazuje ako nemenej dôležité, v mestskom prostredí plnom výrazných zmien sa zabezpečí cenná kontinuita.
Záhradné vily, ďalšieho nominanta na Cenu CE ZA AZ 2019 v kategórií Bytové domy nájdeme v severnej časti Dúbravky v lokalite Brižite. Aj keď názov už čo to o charaktere projektu napovedá, pravdepodobne viacerí by podobne ladenú výstavbu na konci panelového sídliska nečakali. Koncept Záhradných víl v tomto prípade, viac ako na existujúce “paneláky”, reaguje na národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, s ktorou hraničí.
V článku uverejnenom na našom blogu v decembri 2018 sme spomínali rôzne aktivity prispievajúce k zatraktívneniu trnavského centra. Prebieha výstavba nových projektov, ktoré dopĺňajú narušenú zástavbu a mnohé, predtým nedostupné miesta sa otvárajú pre verejnosť.
Tento rok vyhlásila Slovenská komora architektov už 18. ročník prestížneho ocenenia CE ZA AR 2019, Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru. Jedným z jej cieľov je zvyšovanie povedomia o kvalitnej architektúre, ako základu pre kvalitné, výstavbou utvárané prostredie. Aj z toho dôvodu ocenenie upozorňuje na nominantov, ku ktorým patria originálne a výnimočné diela.
Ak hľadáte bývanie v Trnave, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa pozriete do lokality Zátvor II v jej severovýchodnej časti. Na ploche vymedzenej ulicami Piešťanská, Veterná, Východná a tiež príslušným úsekom obchvatu vyrastá Arboria, plošne zatiaľ najrozsiahlejší rezidenčný projekt v meste. Finálny vzhľad nadobudne do roku 2031, obsahovať bude až okolo 3 000 bytov.
Krajina za severnou hranicou Dúbravky sa výrazne premieňa. V pôvodne nezastavanej oblasti, aktuálne na území dvoch bratislavských mestských častí Lamač a Devínska Nová Ves, vyrastá rozsiahly projekt BORY od spoločnosti Penta Real Estate. Transformáciu zahájila realizácia obchodných prevádzok, v posledných rokoch sa k nim pridáva aj výstavba obytných budov a zdravotníckeho zariadenia, nemocnice Svet zdravia.
Oblasť Mlynských Nív sa za posledné roky zmenila na aktívne stavenisko. Napriek mnohým dostupným vizualizáciám zobrazujúcim budúcu zástavbu sa celková podoba rozsiahleho územia, hlavne z pohľadu chodca, predstavuje ťažko.
Na úpätí Malých Karpát sme si zatiaľ ukázali dva rezidenčné súbory, Roličky a Park pod Kolibou, situované v lokalite Vtáčnik v bratislavskom Novom Meste. Zaujali najmä architektonickým riešením.
Vhodne riešené okolie domov rozhodne prispieva k celkovej kvalite bývania. Predstavuje akési prechodové územie medzi mestským prostredím a súkromím vlastného bytu. Viacero pozitívnych príkladov ako k týmto plochám pristupovať nájdeme aj v Bratislave. Zaujímavý koncept môžeme vidieť v miestnej časti Nivy, kde spolu s rezidenčným komplexom Nuppu priebežne rastie centrálny park.
Vizualizácie k bytovému domu CROSS zobrazujú budovu s výraznými červenými prvkami, na hlavnom priečelí vytvárajú kríž. Táto symbolika nie je náhodná, stavba vyrastá v blízkosti objektov Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, ktorá patrí pod Univerzitu Komenského v Bratislave. Bývanie v novostavbe by mohli nájsť aj jej študenti.
S módou, interiérovým zariadením i rôznymi spoločenskými udalosťami v opätovne objavovanom štýle „retro“ sa stretávame bežne. V centre Žiliny sa však najnovšie stal inšpiráciou pre celú stavbu, vznikne tam rezidenčný projekt s názvom Retro.
Ak sa chcete pozrieť, čo všetko sa zmestí na plochu 8,2 m², prejdite sa na nábrežie Dunaja. Na lávke v bratislavskej štvrti Zuckermandel bol umiestnený sympatický mikrodom Ecocapsule® a disponuje práve takouto výmerou.
V bratislavskom podhradí sa v priebehu augusta rozbehli stavebné aktivity. Súvisia s prípravnou fázou štvrte Vydrica, ktorá bude podstatným spôsobom ovplyvňovať podobu jednej z najviac vnímaných častí Bratislavy.
V Žiline sa chystá projekt, ktorý záujemcom umožní vlastniť investičnú nehnuteľnosť v lukratívnej lokalite. V Piano Residence totiž okrem obytných a administratívnych priestorov nájdeme štýlové apartmány, poskytovať by mali aj služby porovnateľné s hotelovými zariadeniami.
Industriálne objekty sa začali tešiť značnému záujmu verejnosti, ich rekonštrukcie a konverzie patria medzi veľmi “trendy” a pozitívne vnímané aktivity. Narábanie s budovami z obdobia socializmu je téma o poznanie zložitejšia. Emotívne reakcie nedávno vyvolal Istropolis, súbor, ktorý roky plnil kultúrno-spoločenskú funkciu v hlavnom meste Slovenska.