Začína sa vykurovacia sezóna. Poradíme vám, ako sa vyhnúť 5 najčastejším problémom s kúrením
BÝVANIE – S príchodom chladnejších jesenných dní sa pozornosť obyvateľov bytových domov čoraz viac upiera k radiátorom. Koniec babieho leta neodvratne znamená začiatok vykurovacej sezóny, ktorá so sebou prináša nielen vytúžené teplo domova, ale aj celý rad pravidiel, povinností a otázok. O aké ide?

Martin Odkladal
redaktor Nehnuteľnosti.sk

Vykurovacia sezóna sa začína
Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
Správne nastavenie kúrenia, spravodlivé rozpočítavanie nákladov či riešenie problémov s nedokúrenými miestnosťami sú témy, ktoré sa dotýkajú každej domácnosti. Aby ste boli v obraze a poznali svoje práva aj povinnosti, prinášame vám komplexný prehľad založený na platnej legislatíve a odborných radách Janky Desiatnikovej, viceprezidentky Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov (ZSVB) na Slovensku.
V článku sa dozviete:
• kedy sa presne začína vykurovanie a je začiatok rovnaký pre všetky mestá,
• aká musí byť minimálna teplota v obývačke či kúpeľni a čo robiť, ak ju nedosahujete,
• ako sa spravodlivo rozpočítavajú celkové náklady na teplo v bytovom dome,
• čo v prípade, ak sused vedľa vás vôbec nekúri a „šetrí“ na váš úkor,
• je možné odpojiť sa od centrálneho vykurovania a nainštalovať si vlastný kotol.
Kedy sa oficiálne začína kúriť?
Hoci je vykurovacia sezóna legislatívne stanovená od 1. septembra do 31. mája, jej reálny začiatok nezávisí od konkrétneho dátumu, ale od počasia. Spúšťanie vykurovania je rovnaké pre všetky mestá. Kúrenie sa spúšťa vtedy, keď priemerná denná teplota vonkajšieho vzduchu klesne pod 13 °C počas dvoch po sebe nasledujúcich dní a v ďalších dňoch sa neočakáva oteplenie nad túto hodnotu.
V prípade bytových domov napojených na centralizovaný zdroj tepla (CZT) sa začiatok vykurovania riadi vyhláškou Ministerstva hospodárstva (152/2005 Z. z.). Domy s vlastnou kotolňou (decentralizovaným zdrojom tepla) môžu začať kúriť aj skôr, je to však podmienené dohodou vlastníkov bytov. Možná je aj dohoda o vykurovaní mimo oficiálneho obdobia na základe zmluvy o dodávke tepla.
Za zabezpečenie tepla v bytovom dome je zodpovedný správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, v závislosti od zvolenej formy správy.
Aká musí byť minimálna teplota v byte?
Minimálne teploty v bytoch sú stanovené vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z.. Tieto pravidlá platia pre všetky byty v dome rovnako, bez ohľadu na ich umiestnenie (prízemné, krajné, najvyššie). Cieľom je dosiahnuť predpísanú výslednú teplotu v jednotlivých miestnostiach.
Minimálne výsledné teploty vo vykurovaných priestoroch:

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
Čo robiť, ak je v byte zima?
Ak sa vo vašom byte nedá dosiahnuť minimálna teplota, prvým krokom je podať písomnú reklamáciu správcovi alebo predsedovi spoločenstva. Tí sú povinní zabezpečiť meranie teploty a v spolupráci s dodávateľom tepla hľadať a odstrániť príčinu.
Najčastejšie ide o zle nastavenú vykurovaciu sústavu, poruchu v rozvodoch alebo zavzdušnené radiátory.
Viete, aké nehnuteľnosti sa predávajú vo vašom okolí?
Pozrite si na Nehnuteľnosti.sk aktuálnu ponuku bytov, domov či pozemkov.
Nájdete tu viac ako 70 000 inzerátov z celého Slovenska.
Rozpočítavanie nákladov: Ako sa platí za teplo?
Náklady na vykurovanie sa rozdeľujú na dve zložky podľa aktuálnej vyhlášky:
Základná zložka (fixná): Počíta sa podľa podlahovej plochy bytu. Podľa nových pravidiel už nemôže byť nižšia ako 30 % z celkových nákladov.
Spotrebná zložka (variabilná): Vypočítava sa podľa nameranej spotreby.
Legislatíva odporúča pomer 60 % pre základnú zložku a 40 % pre spotrebnú. Vlastníci bytov však majú možnosť rozhodnúť o inom pomere, pričom základná zložka sa môže pohybovať v rozmedzí od 30 % do 100 %. Na takúto zmenu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zúčastnených na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní.
Sused nekúri. Čo s tým?
Nová zákonná úprava nedovoľuje, aby niekto za teplo neplatil vôbec. Aj keď sa byt nevykuruje, teplo do neho preniká prestupom zo susedných, vykurovaných bytov. Týmto však negatívne ovplyvňuje tepelnú pohodu svojich susedov.
Zákon preto stanovuje, že aj títo vlastníci, hoci majú nulovú spotrebu, sa musia podieľať na nákladoch na kúrenie v zmysle základnej zložky. Zároveň platí, že podiel medzi bytom s maximálnymi a minimálnymi nákladmi na teplo na meter štvorcový nesmie prekročiť 2,85-násobok.

Zdroj: Nehnuteľnosti.sk
Vlastné kúrenie v byte: Je to možné?
Odpojenie bytu od centrálneho vykurovania a inštalácia vlastného vykurovacieho zariadenia je možná, ale vyžaduje si súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v bytovom dome. Okrem súhlasu je nutné splniť aj technické podmienky, ako sú možnosti napojenia a revízie.
Samovoľná inštalácia je v rozpore s legislatívou a môže viesť k pokutám či súdnym sporom.
Správca alebo spoločenstvo nemusí s odpojením súhlasiť, ak by to mohlo zhoršiť tepelné podmienky v susedných bytoch, narušiť vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo ohroziť jej funkčnosť, zdravie a majetok ostatných obyvateľov.
Dôležité je vedieť, že aj po odpojení od centrálnej sústavy sa na takýto byt naďalej vzťahuje povinnosť platiť základnú zložku nákladov na vykurovanie. Táto povinnosť sa týka aj bytov v nadstavbách či vstavbách s individuálnym vykurovaním, pričom sa pre ne uplatňuje špecifický koeficient.
Prečítajte si tiež:
Ako v byte skrotiť spotrebu energií: od radiátorov po sprchu
Ako zmysluplne šetriť energie v rodinnom dome: 10 opatrení, ktoré výrazne pomôžu
Život na menšej ploche: Jednoizbový byt ako dobrý štart pre vlastné bývanie