Obnova verejných budov: Čo brzdí projekty za 2,2 mld. eur
Verejné budovy na Slovensku sa dlhodobo nachádzajú v nevyhovujúcom stave. Väčšina z približne 15-tisíc budov vo vlastníctve štátu a samospráv bola postavená pred rokom 1990 a neprešla zásadnou obnovou. Nová analýza projektových zásobníkov samospráv ukazuje, ako veľký môže byť dlh, ktorý vo verejných budovách narastá každým rokom.
Jakub Vojt
Expert na verejné politiky Budovy pre budúcnosť
Materská škola Želiezovce
Zdroj: Jana Šturdíková (asb.sk)
Investičný dlh budov je nahromadený deficit investícií do ich obnovy a modernizácie. Každý rok odkladu sa prakticky zväčšuje. Zatekajúce strechy, nezateplené fasády, zastarané vykurovanie a pôvodné okná sa postupne menia na stratu funkčnosti celej budovy a náklady na ich obnovu rastú.
Samosprávy majú momentálne v dvoch typoch zásobníkov identifikovaných 2 203 projektových zámerov v celkovej hodnote 2,19 miliardy eur. Ide len o deklarovanú potrebu, nie o úplný súpis budov vyžadujúcich obnovu, takže skutočný investičný dlh bude vyšší.
Školy na prvom mieste
Najviac prostriedkov, približne tretinu, si z projektov vyžadujú školské zariadenia. Nasledujú kultúrne domy a komunitné centrá či múzeá a pamiatkové budovy.
Neobnovené budovy nespôsobujú len energetické či ekonomické straty. Napríklad pri školách ide hlavne o zdravie a výsledky detí. Nevyhovujúci tepelný komfort, vlhkosť či slabé vetranie priamo zhoršujú výkonnosť či dochádzku žiakov. Kultúrne domy sú v mnohých obciach jedinou verejnou budovou a ich stav ovplyvňuje spoločenský život celej komunity. Pre historické a pamiatkové budovy či múzeá obnova spočíva najmä v ochrane kultúrneho dedičstva.
Prečítajte si tiež: Chystáte sa zatepľovať či meniť kotol? V dotáciách na domy bude chýbať 100 miliónov eur
Projekty existujú, no nie každý sa k obnove dostane
Naplnené zásobníky nám ukazujú, že samosprávy nie sú nečinné. Približne pätina projektov, pri ktorých je známy stav prípravy, má vydané stavebné povolenie. Ďalšie majú buď rozpracovanú alebo hotovú projektovú dokumentáciu. Mnohé projekty sú však aj v štádiu zámeru. Prípravu môžu najmä pre malé obce brzdiť krátke lehoty medzi vyhlásením výziev na obnovu verejných budov a ich uzávierkou. Kto nemá dokumentáciu hotovú vopred, spravidla termín nestihne. Zvýhodnené tak môžu byť väčšie obce a úrady s kapacitným zázemím.
Problémom je aj veľkosť projektov. Medián hodnoty projektov v zásobníkoch samospráv je 320-tisíc eur a viac ako 60 % zámerov má hodnotu pod 500-tisíc eur. Niektoré dotačné výzvy pritom v posledných rokoch stanovili podmienky projektov v minimálnej sume 500 alebo 800-tisíc eur. Väčšina pripravených projektov z nich tak môže jednoducho vypadnúť a samosprávy musia projekty buď navyšovať, spájať, alebo zostať bez podpory.
Ako obnoviť pripravené budovy?
Riešením nie je len vyhlasovať ďalšie výzvy, ktoré na seba nenadväzujú a ktoré majú rozličné podmienky. Potrebný je stabilný, viacročný a predvídateľný rámec financovania, najmä s ohľadom na nové programové obdobie 2028 až 2034. Analýza odporúča aj samostatný mechanizmus na financovanie prípravy projektov, teda dokumentácie, energetických auditov, posudkov či stavebných povolení. Samosprávy by tak nemuseli pri každej neúspešnej výzve platiť prípravu znova.
Dopyt po obnove je zo strany samospráv jasne viditeľný. Viac ako dvetisíc projektových zámerov v hodnote 2,2 miliardy eur predstavuje konkrétny základ, na ktorom možno stavať. Bez stabilného a predvídateľného financovania však zostane veľká časť z nich len na papieri. Výzvou preto nie je iba nájsť peniaze na obnovu, ale nastaviť ich financovanie tak, aby sa investičný dlh konečne znižoval.
Viac sa dočítate v analýze Budov pre budúcnosť.
