Koronavírus poznačil aj ceny nehnuteľností. Ako sa budú vyvíjať v najbližšom období? | Nehnuteľnosti.sk
Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Azet prihlásenie
Koronavírus poznačil aj ceny nehnuteľností. Ako sa budú vyvíjať v najbližšom období?

Koronavírus poznačil aj ceny nehnuteľností. Ako sa budú vyvíjať v najbližšom období?

V neistých časoch poznačených pandémiou sa život na realitnom trhu nachvíľu zastavil, ale ceny nehnuteľností naďalej rástli. Otázkou zostáva, čo sa bude diať s úrokových sadzbami. Oplatí sa s kúpou bývania počkať, alebo už netreba váhať?

Na začiatku pandémie, v jarných mesiacoch, došlo k zníženiu dopytu po nehnuteľnostiach. Covid-19 poprehadzoval naše priority, ľudí zaujímalo hlavne zdravie, pocítili obavy o svoju finančnú situáciu a viacerí boli nútení odložiť otázku nového bývania. Tento stav však netrval príliš dlho. „Už v júni nastalo oživenie na realitnom trhu a došlo aj k výraznejšiemu nárastu nových úverových obchodov, čo súvisí hlavne s uvoľňovaním karanténnych opatrení a opätovným otváraním ekonomiky. Preto počas 2. tohtoročného kvartálu rástli aj ceny nehnuteľností a pretrvával i záujem o ich kúpu zo strany našich obyvateľov. Priemerná cena bývania sa medzikvartálne (teda oproti 1. kvartálu 2020) zvýšila o 3,6 % a medziročne až o 11,2 %, čo predstavovalo najrýchlejší rast od roku 2008. Cena za meter štvorcový nehnuteľnosti tak dosiahla úroveň až 1 731 Eur. Rast bol zaznamenaný pri cenách bytov aj domov,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Rastúce ceny nehnuteľností v druhom kvartáli takpovediac nekorešpondovali s makroekonomickým vývojom, ktorý predstavoval pokles HDP, miezd a nárast nezamestnanosti. „Je to dané pravdepodobne tým, že ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja pred pandémiou, kedy bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľností vysoký. A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa po návrate do normálneho života k tomu vrátili. Okrem toho, súčasná koronakríza nemala rovnaký dopad na všetky príjmové skupiny obyvateľstva,“ upozorňuje J. Glasová. Kým nižšie príjmové skupiny boli zasiahnuté vo väčšej miere, domácnosti s vyšším príjmom ekonomické dôsledky nemuseli až tak silno pocítiť. A keďže práve tieto domácnosti s vyšším príjmom tvoria aj najväčšiu časť záujemcov o bývanie, dopyt po bývaní zostal takmer nedotknutý.

Svedčí o tom aj záujem ľudí o hypotéku, ktorý neutíchol ani v čase, keď nás vírus zatvoril doma.  „Môžeme potvrdiť, že počas prvej vlny pandémie nedošlo k citeľnému poklesu dopytu po hypotekárnych úveroch, a to napriek tomu, že opatreniami voči pandémii bola výrazne zasiahnutá ekonomika. Pod vplyvom pandémie sme nezaznamenali ani pokles sumy úveru, ktorú klienti získavajú. V prípade druhej vlny očakávame, že opatrenia budú adresnejšie a ekonomika nebude tak výrazne zasiahnutá. Nevzniká teda predpoklad pre pokles čerpaných úverov,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Banky očakávajú, že v nadchádzajúcich mesiacoch bude pretrvávať dopyt po hypotékach hlavne zo strany tých ľudí, ktorí chceli riešiť vlastné bývanie, ale počas pandémie to radšej odložili. Teraz sa k tomu vracajú, čo bude ceny nehnuteľností naďalej tlačiť smerom hore, respektíve, držať ich na aktuálnych úrovniach.

Zároveň stále platí, že ľudí k riešeniu vlastného bývania motivuje nízka úroková sadzba hypoték. „Naši klienti dnes môžu bývať  s najnižším úrokom už od 0,5 % ročne pri výhodnej 3-ročnej fixácii. Refinancovaním, prenesením už existujúcej hypotéky z inej banky, môžu ušetriť na mesačných splátkach až desiatky eur. Šetriť treba tam, kde to má zmysel,“ radí hovorkyňa Poštovej banky.

PR článok

Diskusia

Podobné články

Sledujte Nehnuteľnosti.sk na Instagrame Sledujte Nehnuteľnosti.sk na Instagrame Sledujte Nehnuteľnosti.sk na Instagrame