Prečo nie je fotovoltika pre každého (podcast)

Zdražovanie energií zvyšuje atraktivitu obnoviteľných zdrojov. Mnoho ľudí pre energetickú krízu a snahu využiť ekologické riešenia v domácnosti začalo rozmýšľať nad fotovoltikou. Tá ale nie je pre každého. Potrebujete strechu domu, na ktorú sa zmestí dostatočne veľké množstvo fotovoltických panelov, aby mala pre vás táto technológia význam.

Komu sa oplatí dať fotovoltiku, aká je jej návratnosť a ako to celé funguje sa rozprávala redaktorka Zuzana Majerčíková s expertom na solárne riešenia v ZSE Erikom Chabrečekom v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk.

Najdôležitejším parametrom je spotreba elektriny v domácnosti. Zaobstarať si fotovoltiku má zmysel pre domácnosti v rodinných domoch, ktoré majú 1,5 až 2 MWh spotreby elektriny ročne. „Ideálny rodinný dom je taký, ktorý je plne elektrifikovaný, čo na Slovensku je už pomerne bežná vec. To znamená, že má elektrické kúrenie, chladenie, používa sa napríklad tepelné čerpadlo, elektrický bojler. V lete sa dosť často klimatizuje a používajú sa bežné spotrebiče ako sušička, umývačka riadu a podobne. Pri domoch, ktoré majú spotrebu 10 MWh ročne a vyššie je fotovoltika veľmi prínosná. Je tam veľká šanca, že elektrinu, ktorú vyrobia v lete aj priamo spotrebujú a je tam veľká pravdepodobnosť, že tá elektrina ostane aj v dome,“ vysvetľuje Erik Chabreček.

Prekážky pri fotovoltike môžu byť technické, ale aj myšlienkové. Chabreček rozdeľuje dôvody, pre ktoré by neodporučil niekomu inštalovať fotovoltiku. Prvým dôvodom sú technické prekážky. „Ak je strecha orientovaná čisto na sever alebo je tam veľmi veľa tieňov od stromov, to znamená, že tie panely sú zatienené. Môže ísť o nejakú hlbokú dolinu, to sú nevhodné technické podmienky. Ďalej sú to technické podmienky strechy, to znamená ak je pred rekonštrukciou, že sa rozpadajú nejaké trámy, tak by som takisto do toho nešiel, to by som neodporúčal. Najprv by sa tá strecha mala opraviť. Sú prípady v praxi, keď zákazníci chcú za každú cenu nejaký konkrétny výkon, ale tie panely sa musia uložiť komplikovane, za nejakými vikiermi, ktoré tienia a obmedzujú výkon. Vtedy je lepšie radšej zvoliť menší výkon, ktorý sa ale zmestí na nejakú plochu, ktorá nie je tienená.“

Rovnako by aj elektrické rozvody domu nemali byť staré, ale po rekonštrukcii. Erik Chabreček zo ZSE spomína aj myšlienkové prekážky pri fotovoltike. „Fotovoltika na Slovensku je doplnkový zdroj elektriny. Nie sme bohužiaľ v Texase ani v Kalifornii, kde slnko svieti celý rok aj v 20 stupňovej zime, preto fotovoltika v zime nedokáže pokryť spotrebu domu naplno a niekedy vôbec, keď je zatiahnuté počasie. V tom prípade, ak má človek požiadavku, že chce pokryť aj zimu fotovoltikou a fungovať sebestačne, tak buď takéto riešenie ponúknuť nevieme alebo by bolo také drahé, že by nemalo žiadnu racionálnu návratnosť. Na Slovensku tie podmienky prajú výrobe elektriny od jari do jesene.“ Na zimu je však možné odkladať vyrobenú elektrinu z leta do virtuálnej batérie. Letné prebytky vyrobenej elektriny z fotovoltiky je tak možné využiť v zimnom počasí, keď je výroba pre nepriaznivé počasie výrazne obmedzená.

Viac o tom:

 ktoré spotrebiče vie najviac pokryť fotovoltika

 akú veľkú strechu potrebujem mať na fotovoltické panely

 ako dlho trvá inštalácia panelov a koľko ma to bude stáť

 ako návratnosť fotovoltiky závisí od cien elektriny

 ako sa dá zvýšiť úspora fotovoltiky vďaka zmene správania v domácnosti

 ako funguje virtuálna batéria

 aké existujú smart technológie pri fotovoltike